Pondelok, 22. Apríl 2019 a meniny má Slavomír  


Meno:

Heslo:


 www.meteo.sk
 .: Za Alojzom Lutonským

  Vo veku 91 rokov dňa 14. júla 1997 zomrel v Liptovskom Mikuláši Alojz Lutonský, jeden z posledných príslušníkov medzivojnovej generácie jaskyniarstva na Slovensku. Jeho meno terajším jaskyniarom vo väčšine prípadov nehovorí pravdepodobne nič. Tí, čo sa s ním v posledných desaťročiach stretávali v Liptovskom Mikuláši si nielen veľmi dobre pamätajú jeho tvár, ale i všetko, čo dotváralo charakter tejto, v mnohom zaujímavej osobnosti. V častých rozhovoroch, niekedy cieľavedome, alebo len tak sa neraz vracal do čias, kedy ho osud spojil s jaskyňami a dianím okolo nich. Tí ďalší sa s jeho menom mali možnosť stretnúť na stránkach medzivojnových ročníkov Krás Slovenska. Cez prizmu ním publikovaných článkov mohli si vytvárať predstavu o charaktere jeho pôsobenia v slovenskom jaskyniarstve.
  Pochádzal z Moravy. Narodil sa dňa 4. 11.1905 v Bystrici pod Hostýnem. Do Liptovského Mikuláša sa po prvýkrát dostal roku 1921 ako študent obchodnej školy. Tunajší prázdninový pobyt so zameraním na poznávanie Demänovskej doliny mu pravdepodobne učaroval, pretože sa po skončení stredoškolských štúdií usadil v Liptovskom Mikuláši. Bolo to v čase, keď sa rozbiehala činnosť okolo novoobjavenia Demänovskej jaskyne Slobody. Aj on, ako mnoho jeho rovesníkov akosi prirodzene zapadol do okruhu tých, ktorým učarovala tajomná krása podzemných priestorov, aby potom na dlhú dobu určila súradnice ich budúceho života.
  V počiatočnom období prebúdzajúceho sa jaskyniarskeho záujmu logicky patril do okruhu vtedajšej vedúcej osobnosti demänovského jaskyniarstva Aloisa Krála. Podnikal s ním v rokoch 1924-27 a neskôr aj Vojtechom Benickým prieskumné výpravy do Demänovskej jaskyne Slobody, zostupy do Pustej priepasti v rokoch 1925, 1927 a 1930. Pomáhal pri sprístupňovaní jaskyne a sprevádzal prvých návštevníkov po Zlaté jazierko.
  V čase, keď pracoval ako účtovník Hospodárskeho družstva ponúkli mu od marca 1927 miesto tajomníka a neskôr i správcu Družstva Demänovských jaskýň. Počas pôsobenia v družstve skúmal horné časti Demänovskej ľadovej jaskyne, absolvoval prvozostup do priepasti na Kosienkách v Krakovej holi. V Pustej priepasti sa dostal až na úroveň Lúčanky a navrhol jej neskoršie sprístupnenie spodnou cestou. Zaujímal sa o Demänovskú jaskyňu Okno, Stanišovskú jaskyňu, Ohnište, navštívil Domicu a Jasovskú jaskyňu. Najväčší úspech dosiahol s V. Benickým v Královej galérii prienikom do Kamenného vinohradu a komínom do Čarovnej chodby, Zázračných a Svantovítových siení. Zaslúžil sa o prvú etapu sprístupnenia Demänovskej jaskyne Slobody a jej elektrifikáciu. V roku 1928 získal pre meračské práce v Demänovskej jaskyni Slobody E. Paloncyho z Ostravy, aby na základe obhliadky jaskyne a okolitého terénu našiel miesto pre nový vchod a ten sa používa dodnes.
  Začiatkom tridsiatych rokov sa zaujímal o územie Slovenského krasu. Spolu s V. Benickým v roku 1931 absolvoval dvojtýždennú výskumnú výpravu do okolia Domice. Zakrátko však nasledoval odchod z postu správcu Demänovskej jaskyne Slobody. Preto sa od 1. 7. 1932 zamestnal u KČST, kde pôsobil ako tajomník Tatranskej komisie v Novom Smokovci. Z tohoto postu mal vplyv na sprístupňovacie a iné práce, ktoré sa realizovali v Domici. Na základe obhliadky jaskyne navrhol v roku 1932 splavnenie Styxu, čo sa realizovalo vybudovaním 1. plavby. Zaslúžil sa aj o premenovanie vtedajších Hosúsovských jaskýň na Domicu potom, ako ich prevzal do majetku KČST. Niektoré jeho aktivity súvisia aj s Jasovskou jaskyňou, ktorú v tom čase preberal do svojej správy KČST. V roku 1933 prenajal pre KČST Beliansku jaskyňu od mesta Spišská Belá na 30 rokov. Postaral sa o jej rekonštrukciu a spolu s E. Paloncym sa v roku 1934 angažoval v myšlienke zaľadnenia jej priestorov.
  Pohľad na jaskyne cez prizmu KČST, tak asi možno označiť druhé obdobie jeho jaskyniarskeho účinkovania. Možno ho vnímať aj ako istý odklon od aktivít z čias demänovského pôsobenia. V jeho nazeraní a praktickom pôsobení začali prevažovať činnosti vyplývajúce turistického charakteru KČST. Pravdepodobne mal k nim mentálne najbližšie. Záujem o jaskyne síce naďalej pretrvával, ale dostával trochu iné dimenzie. Stal sa zástupcom KČST v otázkach jaskynného majetku klubu na Slovensku. Jeho predchádzajúce pôsobenie vytváralo v štruktúrach KČST vhodnú klímu pre takúto orientáciu. Z charakteru nových povinnosti pravdepodobne vyplynulo, že v rokoch 1933-38 pôsobil aj ako spoluredaktor Krás Slovenska. Po zániku dvojtýždenníku Vysoké Tatry redigoval ich v rokoch 1934-36 ako prílohu Krás Slovenska.
  S tendenciami tohoto druhu nesúvisí len charakter jeho činnosti, ale aj otázka Domice v čase, keď sa schyľovalo k viedenskej arbitráži v roku 1938. Zotrvanie na týchto pozíciách mu v roku 1938 vynieslo post ústredného tajomníka KSTL, do ktorého prešla majetková podstata slovenských jaskýň. Za bližšie neobjasnených okolností k 31.3.1939 ukončil svoje účinkovanie vo funkcii ústredného tajomníka KSTL a až do 31 .12.1945 pracoval ako tajomník vo firme Lozovský a Štefanec, stavebnej účastinnej spoločnosti v Bratislave. Aj keď sa naďalej zaujímal o jaskyne stal sa predstaviteľom iného smeru, preto sa s jeho menom nestretávame na zakladajúcom valnom zhromaždení Jaskyniarskeho zboru KSTL. 15. apríla 1944 v Martine. Návrat na post generálneho tajomníka KSTL od roku 1946 až do jeho zániku v roku 1949 len potvrdil jeho predchádzajúce smerovanie. Súvisia s ním niektoré okolnosti okolo exponátov z Domice. ktoré muselo Múzeum slovenského krasu vrátiť v roku 1947 KSTL a ďalšie záležitosti.
  S jeho menom sa vo vzťahu k jaskyniarstvu spájajú aj niektoré aktivity v oblasti múzejníctva. Na podnet Jána Volku Starohorského stal sa v rokoch 1928-30 účastníkom predporád, ktoré vyústili do založenia Múzea slovenského krasu. Pôsobil v prípravnom výbore a stal sa členom Kuratória Múzea slovenského krasu, ktoré ho spravovalo. V povojnovom období aj on patril k iniciátorom oživenia činnosti múzea. Až do prvého povojnového valného zhromaždenia múzea pôsobil ako člen jeho dočasného výboru.
  V posledných desaťročiach záležitostí okolo jaskyniarstva sledoval už len z diaľky. Azda najvýraznejšie sa ešte prejavil pri 50. výročí objavu Demänovskej jaskyne Slobody v roku 1971. Vtedy totiž prišiel s myšlienkou vybudovať v Pavčinej Lehote celoslovenský pamätník jaskyniarov. Principiálne správna myšlienka sa do dnešných čias zatiaľ nerealizovala. V nasledujúcich rokoch sme sa s ním často stretávali na rôznych podujatiach múzea, kde nás udivoval svojou vitalitou a životnou energiou, ktorú mu mohli závidieť mnohí z nás.
  Životný kruh jedného ľudského osudu sa uzatvoril. Jeho meno bude i naďalej žiť v našich mysliach, pretože sa nerozlučne spája a osudmi a dejinami slovenskej speleológie, potom ako sa v 20. storočí výsledkami svojej práce začala hlásiť o svoju existenciu.

Marcel Lalkovič


Tatrasoft
LYNX
MKB
DX Tech
UNIDOM
Adamsport
© 2007 Jaskyniarsky klub Demänovská Dolina, programovanie Daniel Pogač - DX Tech, grafika Juraj Bada, posledná aktualizácia: 22.4.2019, 22:25