Piatok, 18. Január 2019 a meniny má Bohdana  


Meno:

Heslo:


 www.meteo.sk
 .: Životné príbehy Antona Droppu

  Pod bralnatým vrcholom Sinej (1560 m) na severnom úpätí Nízkych Tatier v okrese Lipt. Mikuláš leží malá dedinka Lazisko. Na jej severnom okraji stál, starý kamenný mlyn s pílou a stupami, patriaci početnej dvojrodine Droppovcov. Tu v starej drevenici zaznel 30. júna 1920 plač prvého syna Amálie Droppovej, rod. Strculovej a jej manžela Juraja Droppu ml. Dali mu meno Anton a pokrstili ho v evanjelickom kostole v Paludzi. Túto hospodársku usadlosť vybudoval v polovici 19. stor. Juraj Droppa st. (1841) s manželkou Zuzanou Vyšnou (1848). Vychovali 6 detí: Zuzanu (1874), Máriu (1877), Ondreja (1880), Hanu (1884), Evu (1887) a Juraja ml. (1889). Všetky dievčatá po dosiahnutí dospelosti sa povydávali a založili si svoje rodiny. Na rodičovskej dedovizni ostali len obaja synovia. Ondrej a Juraj ml. Starší syn Ondrej s manželkou Annou, rod. Nahálkovou mal 7 detí, zatiaľ čo jeho brat Juraj ml. s prvou ženou mal 2 synov a s druhou ženou Amáliou 2 synov (Antona a Ľudovíta). V čase zrodu Antona Droppu v r. 1920 obývali starú drevenicu 2 rodiny: rodina Ondreja Droppu so 7 deťmi a rodina Juraja Droppu s 3 deťmi. V tom čase žili s nimi aj starí rodičia: Juraj Droppa st. s manželkou Zuzanou. Dnes je už neuveriteľné ako mohla táto drevenica poskytnúť ubytovanie pre 16 noclažníkov. Svoje ranné detstvo Anton Droppa prežil do r. 1925 detskými hrami a volným pobehovaním v prírode so svojimi rovesníkmi, čím sa stal opravdivým dieťaťom prírody. Do r. 1925 pribudli do dvojrodiny Droppovie ešte 4 obyvatelia, čím vzrástol počet noclažníkov na 20. Táto situácia sa stávala čím ďalej tým viac neznesiteľnou. Preto rodičia Antona Droppu sa rozhodli presťahovať do susednej dediny Svätého Kríža. Tam jeho otec Juraj s bratom Ondrejom a s ďalšími 2 spoločníkmi kúpili poľnohospodársku usadlosť od veľkostatkára Turianského v rozlohe 17,4 ha. Po rozdelení rodina Juraja Droppu dostala ¼ z celého hospodárstva (2 izby s kuchyňou, maštaľ, dreváreň a ¼ humna) a 4 ha role s lúkami. Tu ich syn Anton absolvoval 4 ročníky rim.-kat. ľudovej školy. Po skončení 4. ročníka školy v r. 1930 dali ho zapísať na Hodžovo št. reál. Gymnázium do Lipt. Mikuláša. Do školy dochádzal pešo (7 km) a v zimnom období býval u svojej tety Márie Steinerovej v Lipt. Mikuláši. Výkony na štúdium si vylepšoval podávaním kondícií z latinského jazyka, nosením batožín zo žel. stanice do mesta pre obchodných agentov, hrou na pianoharmoniku a neskoršie i na saxafón v tanečnej kapele. Svoju mimoškolskú činnosť realizoval v členstve telovýchovnej jednoty Sokol v atletike vo výletoch na liptovské vrchy, v lyžiarskych pretekoch ako aj účasťou na X. všesokolskom slete v Prahe v r. 1938. Stredoškolské štúdiá dokončil maturitou v r. 1940. V októbri t. r. nastúpil vojenskú prezenčnú službu v leteckom pluku v Piešťanoch, kde absolvoval 2 poddôstojnícke školy. Keďže jeho životnou túžbou bolo stať sa letcom, prihlásil sa v októbri 1941 do dvojročnej vojenskej akadémie v Bratislave. Prvý ročník voj. Akadémie bol zameraný na výchovu dôstojníka typu vševojskového (úlohy pechoty v boji, delostrelecký výcvik, gulometný a protitankový výcvik, jazda na koni, úprava terénu pre boj atď). Druhý ročník vojenskej akadémie absolvoval v Leteckej škole v Trenčianskych Biskupiciach, kde sa podrobil pilotnému výcviku najprv na školných lietadlách E-39 a neskoršie na bojových lietadlách B-534 aj iných lietadiel. Po úspešnom absolvovaní Vojenskej akadémie bol 3. 5. 1943 menovaný poručíkom letectva z povolania a zadelený do bojovej jednotky stíhacej letky 12 vo Spišskej Novej Vsi. Táto bola dňom 1. 8. 1944 i s ďalšími 2 letkami zasadená na podporu bojových akcií dvoch slovenských divízií na obranu Karpát. S touto leteckou jednotkou odletel dňa 31.8.1944 do ZSSR do Lvova na druhú stranu frontu. V ZSSR sa všetci letci prihlásili do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Sovietske velenie preškolilo slovenských letcov na nové bojové lietadlá sovietskej výroby, a to na bitevné lietadlá IL-2 a na stíhacie lietadlá LA-5. Stíhač por. Let. Anton Droppa bol preškolený na stíhacie lietadlo LA-5 a zaradený do 1. čs. stíhacieho leteckého pluku ako veliteľ leteckého roja. V tejto funkcii sa zúčastnil so slovenskými letcami na podpore podzemných jednotiek bojov proti fašistom o Moravskú Ostravu, Opavu a Český Tešín až do víťazného skončenia vojny 8. 5. 1945. Po návrate do oslobodenej vlasti na letisko Gbely pri Prahe 15. 5. 1945 sa dostalo slovenským letcom slávnostného privítania prezidentom Ed. Benečom /obr. č. 23/. V auguste 1945 boli slovenskí letci premiestnení na slovenské letiská. Príslušníci 1. čs. stih. let. pluku s por. let. Antonom Droppom sa usadili na letisku Tri Duby pri Zvolene, kde pokračovali vo výcviku obrany vzdušného neba vlasti. Budovanie novej čsl. armády najmä leteckých jednotiek vyžadovalo vyškolenie nových letcov, ktorého sa mali zúčastniť skúsení frontoví letci. Za tým účelom rozkazom Hlavného veliteľstva letectva bol v júni 1947 odvelený kpt. let. Anton Droppa do leteckej pilotnej školy v Olomouci, aby sa tam podieľal na výchove i výcviku nových pilotov. Prednášal im teóriu lietania, leteckú navigáciu, streľbu a bombardovanie. Aby si zvýšil kvalifikáciu pedagóga, prihlásil sa na denné štúdium histórie a geografie na filozofickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci. Keďže prítomnosť na prednáškach nebola povinná, zúčastňoval sa len povinných seminárnych cvičení v odpoludňajších hodinách, ktoré viedol prof. dr. Fr. Vitásek. Po februárových udalostiach bol dňom 18. 6. 1948 náhle prepustený z armády v hodnote kpt. letectva s prepúšťacím dekrétom: „Nenašel kladný poměr k lidove demokratickému zřízení.“ Keďže vtedy už bol ženatý s jedným dieťaťom, na výživu rodiny nemohol nájsť inú prácu len pomocného robotníka v stavebnej firme Macháček v Olomouci. Ani za týchto ťažkých podmienok neprerušil štúdium na vysokej škole. Do práce chodil o 6 hod. ráno do 14 hod. a potom rýchlo na seminárne cvičenia. Po skončení 4. septembra, koncom júna 1949 sa podrobil 1. štátnej skúške, a to zo zemepisu s prospechom veľmi dobrý a z histórie s prospechom dobrý. Keď sa chcel začiatkom októbra 1949 zapísať do 5. semestra štúdia na univerzite, akčný výbor Palackého univerzity mu nedovolili ďalšie štúdium. Zásluhou porozumenia prof. dr. Fr. Vitáska, ktorý prednášal geografiu aj na brnenskej univerzite, umožnil mu pokračovanie štúdia na prírodovedeckej fakulte Masarikovej univerzity v Brne. Dohovoril sa s ním, že skúšky z geografie a geológie bude vykonávať koncom semestra a ako seminárne práce mu uzná výsledky jeho výskumných prác z Mošnickej jaskyne, Suchej jaskyne a Jaskyne Vyvieranie v Demänovskej doline. Dňom 1. 1. 1950 Vojto Benický ako tajomník Slovenskej speleologickej spoločnosti prijal Antona Droppu do služieb spoločnosti na výskum jaskýň a krasu Slovenska. Poveril ho spolu s Jánom Majkom výskumom Smolenického krasu s jaskyňou Driny a Dobrovodského krasu, kde sa im podarilo objaviť nové časti jaskyne Driny. Okrem toho na podklade zameriavacích prác vytýčil najsľubnejší smer na praktické spojenie podzemnej priepasti v Pustej s jaskyňou Slobody. Stala sa ním staršia chodba za Vodnou puklinou s viacerými prírodnými prekážkami. Za pomoci sprievodcov jaskyne Slobody ich odstraňoval pomocou výbušnín. Po úspešných rigoróznych skúškach z geografie s meteorológiou a klimatológiou i z geológie ukončil A. Droppa koncom júna štúdium na vysokej škole. Na podklade úspešnej obhajoby dizertačnej práce „Smolenický kras v Malých Karpatoch“ bol dňom 28. júna 1951 promovaný na doktora prírodných vied – RNDr. Po tomto akte sa ihneď pustil do konečného vyriešenia praktického prepojenia Pustej priepasti s jaskyňou Slobody. Bolo to 2. júla 1951, keď s Vl. Lenkom zo strany Pustej priepasti odstránili výbušninami poslednú prekážku spojenia a prešli do jaskyne Slobody. Touto skutočnosťou bol vyriešený temer 30. ročný problém. Dňom 1. 2. 1952 prevzal V. Benický dr. A. Droppu za kustóda Múzea slovenského krasu. Jeho hlavnou úlohou bola evidencia muzeálnych zbierok, ich doplňovanie exponátmi z výskumných prác. Tieto orientoval na zdokumentovanie všetkých jaskýň Demänovskej doliny. K tomu potreboval detailný plán celej doliny s jaskyňami. Keďže takýto neexistoval, musel si ho sám vyhotoviť. Za tým účelom osadil zameriavacie body od Kamennej chaty až po ponory Demänovky každej jaskyne a od nich aj v jaskyniach. Osadené body na povrchu i v jaskyniach zameral univerzálnym teodolitom zn. Meopta a ich výšky nivelačným strojom zn. Meopta. V ťažko schodných priestoroch jaskýň smerové vizúry zameral závesným baníckym kompasom fy Hildebrand a výšky vypočítal z údajov závesného sklonomera na natiahnutej meračskej šnúre. Pôdorysné plány jaskýň s povrchovou situáciou vyhotovil na podklade vypočítaných súradníc s pripojením na medzinárodnú súradnicovú sieť. Nadmorské výšky zameraných bodov pripojil na medzinárodné nivellement (na hladinu Baltického mora). Takto vyhotovený plán doliny ukazoval voľný priestor medzi jaskyňou Slobody a Demänovskou ľadovou jaskyňou. Výskyt žulových okruhliakov v Hlavnej chodbe Demänovskej ľadovej jaskyne ukazoval, že ich dovliekla podzemná Demänovka, pritekajúca z jaskyne Slobody, o čom referoval účastníkov 2. jasky. Týždňa SSS dňa 24. 7. 1951. Tieto predpoklady utvrdzovali aj výškové údaje Suchej a Hlinenej chodby v jaskyni Slobody zamerané v septembri 1951. Výškové polohy obidvoch chodieb s prenížením 50 m ukazovali, že podzemné vody Demänovky nevyvierali v bočnej dolinke Vyvieranie, ale pokračovali podzemnou cestou popod vápencový masív Uhlišťa až do Demänovskej ľadovej jaskyne. Keďže všetky pokusy preniknúť do neznámych častí zo strany jaskyne Slobody boli neúspešné, ako najsľubnejší postup do nich ostal jazierkový sifón na konci Hlavnej chodby v Demänovskej ľadovej jaskyni. Prekonanie tohto sifónu bolo možné len vypumpovaním vody z jazierka. Tieto práce urýchlil pokles hladiny jazierka v sifóne v zimnom období 1951 – 1952, ktorým prúdil silný prievan do nových častí jaskyne. Pumpovania vody z jazierka sa dr. A. Droppa už nemohol priamo zúčastniť, lebo ochorel na chladovú neurózu. Požiadal St. Šrola, aby sa P. Droppom a P. Revajom sami pustili do pumpovania. Výsledkom ich práce bolo, že dňa 26. 1. 1952 prenikli po vypumpovaní vody a prekopaní kanála do nových častí, ktoré nazvali jaskyňou Mieru. Novoobjavené priestory zameral dr. A. Droppa v r. 1952 a do konca r. 1954 všetky ostatné jaskyne Demänovskej doliny. Po vyhotovení ich pozdĺžnych rezov zistil 9 jaskynných úrovní, ktoré paralelizoval s riečnymi terasami potoka Demänovky a následne aj s riečnymi terasami rieky Váh. Dňom 1. 2. 1955 prevzal dr. A. Droppa do svojich služieb Geografický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave. V. Benický ako riaditeľ Múzea slov. krasu mu prenajal 1 miestnosť pod podmienkou, že menovaný bude vypomáhať vo zbere krasových muzeálnych zbierok a zúčastňovať sa na výskumných akciách múzea. V rámci plánovaných vedeckých úloh geografického ústavu SAV postupne preskúmal, zameral a zdokumentoval nielen všetky jaskyne na Slovensku, ale aj všetky krasové oblasti. Na prehĺbenie jeho vedomostí o klasické krasové formy bola GU SAV povolená študijná cesta do Juhoslávie, ktorú absolvoval na motocykli v dňoch 30. 8. – 19. 9. 1957. Aby získal novú vedeckú hodnosť kandidáta vied, podal si dr. A. Droppa v r. 1960 žiadosť na kandidátske skúšky. Tieto pozostávali z ruského a nemeckého jazyka a dialektického materializmu. Odborné skúšky vyžadovali diplomovú prácu, ktorou bola jeho knižná publikácia „Belanská jaskyňa a jej kras“, vydaná v r. 1959. Odborné skúšky vykonal zo všeobecného zemepisu, z geomorfológie a z pedológie. Všetky skúšky boli klasifikované známkou veľmi dobrý. Po týchto skúškach bol dr. A. Droppa pripustený na obhajobu kandidátskej dizertačnej práce, ktorou bola jeho knižná publikácia „Demänovské jaskyne – krasové javy Demänovskej doliny“, vydaná vydavateľstvom SAV v r. 1957. Dizertačnú prácu obhájil dňa 16. 6. 1960 pred 12-člennou vedeckou radou Zemepisného ústavu SAV v Bratislave. Po úspešnej obhajobe tejto práce mu Slovenská akadémia vied rozhodnutím sekcie matematických a prírodných vied zo dňa 17. 6. 1960 udelila vedeckú hodnoť „Kandidáta geografických vied“ – CSc.

  Členstvo v spoločenských organizáciách:

  • Matica slovenská od r. 1939
  • Jaskyniarsky zbor Klubu slov. turistov a lyžiarov – 1948
  • Slovenská speleologická spoločnosť – 1949
  • Revolučné odborové hnutie /ROH/ – 1952
  • Zväz československo-sovietskeho priateľstva – 1952
  • Slovenská zemepisná spoločnosť /premenovaná na Geografickú/ – 1952
  • Speleologická odbočka GS pri SAV – 1961
  • Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny – 1958
  • Okresný konzervátor ochrany prírody – 1986, potvrdený v r. 1994
  • Spoločnosť pre šír. Pol a ved. Poznatkov – 1953
  • Slov. zväz protifašistických bojovníkov – 1959
  • Slov. letecký zväz gen. M. R. Štefánika – 1997
  • Združenie vojenskej obrody – 1990

      Zahraničné cesty dr. A. Droppu za poznaním speleológov:

  • 1957 – Študijná cesta po Denárskom krase v Juhoslávii: prof. dr I. Gams, prof. dr. Fr. Habe, prof. dr. R. Savnik
  • 1958 – Poľsko: dr. J. rabek, prof. dr. J. Glacsek, prof. dr. M. Pulina a Zwolinski /obr. č. 35/
  • 1962 – Bulharsko: prof. dr. Vl. Popov, prof. dr. P. Penčev, akad. Galabov /obr. č. 36/
  • 1965 – NDR: speleológ Fr. Schuster z Nordhausene
  • 1966 – Rumunsko: dr. D. Coman, dr. J. Vieman, Dr. J. Serban
  • 1966 – Taliansko: dr. C. Finocchiaro, prof. dr. Fr. Anelli
  • 1968 – Rakúsko: prof. dr. H. Trimmel, prof. dr. W Krieg, G. Abel /obr. č. 37/
  • 1970 – Maďarsko: dr. G. Denes, dr. H. Kessler /obr. č. 38/
  • 1975 – Fransúzsko: dr. A. Audetat, prof. C. Chabert
  • 1975 – Švajčiarsko: prof. dr. A Boegli /obr. č. 39/
  • 1966 – NSR: prof. dr. W Kuls
  • 1981 – USA: prof. R. H. Gurnee, prof. A. N. Palmer, prof. Kensaku Urata Dr. Sc. /obr. č. 40/

      Účasť na medzinárodných speleologických kongresoch:

  • 1965 – IV. medzinár. speleolog. kongres Ljubljana
  • 1969 – V. medzinár. spel. kongres v Stuttgarte /NSR/
  • 1973 – VI. Medzinár. spel. kongres v Olomouci
  • 1981 – VIII. spel. medzinár. kongres v Boulinggreen /USA/, /obr. č. 40 a 41/

      Účasť na domácich geograf. zjazdoch a konferenciách:

  • 1956 – medzinár. konferencia o vymedzení prír. klim. oblastí – Smolenice
  • 1959 – VIII zjazd čsl. geograf v Opave
  • 1964 – Medzinár. speleolog. Konferencia v Brne
  • 1966 – l0. zjazd čsl. geografov v Prešove
  • 1967 – IV. zjazd slovenských geografov v Lipt. Mikuláši
  • 1978 – XIV. zjazd čsl. geografov v Leviciach
  • 1982 – VIII zjazd slov. geografov v Prešove
  • 1995 – vedecká konferencia pre ochranu krasu z príležitosti osláv 75. narodenín dr. Antona Droppu, CSc. v Lipt. Mikuláši
  • 1997 – vedecké sympózium: Jaskyne a človek /SMOPaJ/ v Lipt. Mikuláši
  • 1998 – 2. medzinár. sympózium o histórii speleológie v Lipt. Mikuláši
  • 2000 – 3. medzinár. sympózium o ochrane krasu v Lipt. Mikuláši, pri príležitosti 120. výročia nedožitých narodenín J. Volku Starohorského, zakladateľa Múzea slovenského krasu. Pamätnú dosku odhalil na budove múzea dr. A. Droppa.

      Prehľad výskumnej činnosti a publikačnej práce:

  • Výskumná činnosť v krase a jaskyniach dr. A. Droppu, CSc. od r. 1948 – 1998 zahŕňa 412 preskúmaných jaskýň a dokumentovaných jaskýň na Slovensku, ktorých celková dĺžka dosahuje 54 958 m. Tie publikoval v publikačnej činnosti, ktorá zahrňuje 11 knižných publikácií, 63 vedeckých publikácií, 41 odborných článkov, 68 vedeckých správ, 19 populárnych článkov a 10 knižných recenzií.

      Prehľad obdržaných medailí a čestných diplomov:

    Za aktívnu účasť v boji proti fašizmu a za výskumno-vedeckú činnosť v geografii a speleológii mu boli udelené viaceré pamätné a čestné diplomy:

  • 1945 – Voj. čs. pamätná medaila so štít. SSSR, prezident republiky
  • 1946 – Voj. čs. medaila za chrabrosť v boji, prezident republiky
  • 1946 – Čs. vojnový kríž 1939 – 1945 za účasť v boji, prezident republiky
  • 1946 – Voj čs. medaila za zásluhy v boji, prezident republiky
  • 1946 – Pam. med. Rádu SNP za účasť v SNP, Predsedníctvo SNR
  • 1946 – Rád Slov. národného povstania za účasť v SNP, pred. SNR
  • 1946 – Sovietska medaila Za pobedu na Germanijej. P vrch. sov. SSSR
  • 1959 – Diplom pri 15. výr. SNP za účasť v boji, OV SPB Lipt. Mikuláš
  • 1964 – Pamätná medaila 20. výr. SNP, ÚV SZPB
  • 1964 – Čestné uznanie pri 20. výr. SNP, ÚV SZPB
  • 1962 – Čestné uznanie za šírenie ved. Poznatkov, KV ČSPV Žilina
  • 1964 – Čestný odznak 20. výr. SNP, P SV SZBB
  • 1973 – Pamätná medaila 400. výr. zal. Palackého univerzity, rektor PU
  • 1973 – Pam. medaila VI. medz. speleol. kongresu, pred. medz. spel. kong.
  • 1974 – Pamätná medaila 30. výr. SNP, P ÚV SZPB Bratislava
  • 1968 – Pam. med. 50. výr. Hodž. št. reál. gymnázia, riaditeľ
  • 1978 – Pam. medaila SAV za zásluhy o rozvoj vedy, predsed. SAV
  • 1978 – Čestné uznanie za ochranu prírody, ÚV SZOPaK Bratislava
  • 1980 – Pam. med. 35. výr. Ostravskej operácie, NV mesta Ostravy
  • 1980 – Pam. med. za zásluhy o výstavbu mesta, ONV Lipt. Mikuláš
  • 1980 – Pam. med. o rozvoj ochrany prírody, ÚV SZOPaP
  • 1980 – Pam. med. Správy slov. jaskýň za zásluhy o rozvoj MSK
  • 1984 – Čestné uznanie 40. výročia SNP, MsNV Lipt. Mikuláš
  • 1984 – Sov. odznak Veteran 38. krasnozn. armii. Soviet. vet. Vojny
  • 1984 – Sov. odznak Veterana 1. gvardejskoj armii, Pred. sov. veter.,
  • 1984 – Pam. medaila 40. výročia SNP, ÚV SZPB Bratislava
  • 1985 – Zaslúžilý bojovník proti fašizmu, ÚV SZBB Bratislava
  • 1985 – Strieb. medaila D. Štúra za zásl. v prír. vedách, Pr. SAV
  • 1985 – Strieb. medaila II. st. za činnosť v SZOPK, ÚV SZOPaK
  • 1985 – Pam. odznak 40. výr. oslobodenia mesta, MsNV Lipt. Mikuláš
  • 1985 – Pam. med. 40. výr. Ostravskej operácie, ÚV nár. frontu Praha
  • 1985 – Pam. medaila 40. výr. oslobodenia Opavy, MsNV Opava
  • 1985 – Čestný odznak Za socialistickú Ostravu, MsNV Ostrava
  • 1985 – Pamětní medaile za boje Ostrav. operácie, Čs. vet. 2. sv. vojny
  • 1986 – Čestné uznání za spolupr. S OV ČZPB v Opave, OV ČZPV Opava
  • 1987 – Diplom Čestného člena Slov. geogr. spoločnosti, ÚV SGS
  • 1990 – Zlatá medaila D. Štúra za zásluhy v prír. vedách, SAV
  • 1990 – Pam. med. Za zásluhy o ČSĽA, MNO Praha
  • 1991 – Pilotný odznak „Zaslúžilý voj. letec ČSR“, vel. let. a PVO
  • 1991 – Pamätný list 55. výročia SNP, ÚV SZPB Bratislava
  • 1992 – Medaila M. R. Štefánika I. st. za boje v zahr., ÚV SZPB
  • 1994 – Pam. med. 50. výročia SNP, MO SR a ÚV SZPB Bratislava
  • 1994 – Diplom Čestného člena Slov. spel. spoločnosti, Pr. SSS
  • 1994 – Ukrajinský odznak „50 rokov bizbolenija Ukrajiny“ Prez. Ukrajiny
  • 1995 – Pam. med. 50. výr. víťazstva nad fašizmom, ÚV SZPB
  • 1995 – Sovietska med. 50. výr. skon. veľkej vlast. vojny, Vrch. sov.
  • 1995 – Pam. med. 50. výročia skončenia vojny, MO SR Bratislava
  • 1995 – Pam. med. Slov. múzea ochrany prírody a jaskyniarstva /SMOPaJ/
  • 1995 – Petrbokova medaila za rozv. spel. v ČSR, Česká spel. spol.
  • 1996 – Pam. med. Matice slovenskej za akt. Činnosť, ÚV MS Martin
  • 1996 – Sovietska med. hr. ZSSR m r. G. Žukova, Prezidium rusk. fed.
  • 1997 – Čestná med. ČSBS za zásl. prácu boj. Slobody, Pr. ČSBS Praha
  • 1998 – Pamätný list Zdr. voj. obrody pri 30. výr. Okupácie, OR ZVO
  • 1998 – Pamätná medaila Min. obrany SR II. st. za oslob., MO SR
  • 1999 – Pam. med. 30. výr. zal. Správy slov. jaskýň, Správa SJ Lipt. Mikuláš
  • 1999 – Pam. med. 80. výr. zal. MO MS v Lipt. Mikuláši, MO MS v Lipt. Mikuláši
  • 1999 – Ukrajinská med. Za obranu života, Ukaz prezidenta Ukrajiny
  • 2000 – Pam. med. „Za vernosť 1939 – 1945“ za oslob. ČSR, Pr. ČSBS Praha
  • 2000 – Pam. med. 55. výr. osl. mesta Lipt. Mikuláša, MÚ Lipt. Mikuláš
  • 2000 – Pamětní medaila 55. výr. konce 2. svet. války, prezid. České rep.
  • 2001 – Pamätná med. ZVOS za podporu víťazstva demokracie, ÚV ZVOS
  • 2004 – Pam. medaila 60. výr. SNP a víťazstva nad fašizmom, UR SZPB
  • 2004 – Čestná letecká medaila za účasť v boji proti faš. ZLB v SNP


  • Tatrasoft
    LYNX
    MKB
    DX Tech
    UNIDOM
    Adamsport
    © 2007 Jaskyniarsky klub Demänovská Dolina, programovanie Daniel Pogač - DX Tech, grafika Juraj Bada, posledná aktualizácia: 18.1.2019, 10:36