Streda, 22. November 2017 a meniny má Cecília  


Meno:

Heslo:


 www.meteo.sk
 .: história

Z histórie jaskyniarstva v Demänovskej doline

  Prvá písomná zmienka o jaskyniach v Demänovskej doline je z listiny Ostrihomskej kapituly z roku 1299, avšak vzhľadom na jej veľmi všeobecný text ju nemožno stotožňovať so žiadnou konkrétnou jaskyňou (M. Lalkovič, 1999).
  O jaskyni s kostrami drakov južne od Liptovského Mikuláša písal J. P. Hain v roku 1672. V rokoch 1719–1723 jaskyňu Beníkovú, Demänovskú ľadovú jaskyňu (vtedajšia Menšia a Väčšia čierna jaskyňa), jaskyne Malé a Veľké okno, Dvere, Vyvieranie a niektoré ďalšie skúmal G. Buchholtz ml. Jeho poznatky, vrátane pozdĺžneho rezu Demänovskej ľadovej jaskyne, zverejnil M. Bel v rokoch 1723 a 1736. Medzi najstaršie písomné zmienky o jaskyniach Demänovskej doliny patrí aj práca G. Buchholtza ml. z roku 1726 (?) publikovaná vo Vratislavi (M. Lalkovič, 1999).
  O Demänovskej ľadovej jaskyni následne písal E. F. Brückmann v rokoch 1728 a 1739, ako aj mnohí ďalší cestovatelia a prírodovedci – A. Mednyanský (1744), K. G. von Windisch (1780), M. Korabinský (1786), R. Townson (1797), S. Bredetzky (1802, 1805), K. von Brixen (1803) a ďalší. Množstvo nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme vtedajších vedeckých kruhov, ako aj širšej verejnosti o túto jaskyňu. Podpisy návštevníkov sú sústredené najmä na stene Čiernej galérie, tzv. Knihe návštev. Sintrové útvary sú na povrchu sfarbené do šeda až čierna od sadzí smolných fakieľ.
  Na podnet Liptovského odboru Karpatského spolku v Liptovskom Mikuláši Demänovskú ľadovú jaskyňu turisticky sprístupnili v rokoch 1880–1885. V roku 1909 A. Žuffa ml. objavil Dóm trosiek, v roku 1926 V. Benický za prítomnosti A. Krála prenikol do horných kvapľových častí. Vtedajšiu pozornosť pútala aj jaskyňu Okno, ktorú skúmal H. Horusitzký v roku 1916 a J. Volko-Starohorský v roku 1919. Záujem o Demänovskú ľadovú jaskyňu upadol po objavení a sprístupnení Demänovskej jaskyne slobody.
  Demänovskú jaskyňu slobody objavil A. Král za pomoci A. Mišuru a ďalších prieskumníkov suchým najspodnejším ponorom Demänovky v roku 1921. Jej objavenie znamenalo výrazný impulz pre rozvoj jaskyniarstva na Slovensku. V roku 1922 vznikla Komisia pre zverejnenie Demänovských jaskýň, jej užší výkonný výbor viedol D. Jurkovič. V tom istom roku sa začali sprístupňovacie práce prerazením nového vchodu asi 10 m nad Objavným ponorom. V roku 1923 sa inštalovalo dočasné elektrické osvetlenie. Časť jaskyne od Mramorového riečiska cez Veľký dóm až po Zlaté jazierko sprístupnili v roku 1924. V rokoch 1925–1949 jaskyňu prevádzkovalo Družstvo Demänovských jaskýň (zaniklo v roku 1954). V roku 1926 bol objavený Jánošíkov dóm, Panenská chodba, Chodba utrpenia, Prales a Červená galéria (výprava vedená A. Králom), v roku 1927 Čarovná chodba a Fialový dóm (V. Benický a A. Lutonský). Spodné časti jaskyne zameral E. Paloncy v rokoch 1928–1929. V roku 1928 vyrazili nový vchod do jaskyne v dolinke Točište, ktorý je v prevádzke od roku 1930. V. Benický a A. Lutonský objavili v roku 1929 Svantovítove siene, v roku 1930 Zázračné siene, navyše dosiahli prepojenie Kamenného vinohradu s Hviezdoslavovým dómom. V roku 1931 sa inštalovalo definitívne elektrické osvetlenie a sprístupnená trasa sa predĺžila do Ružovej siene a o odbočku do Hviezdoslavovho dómu. J. Zelinka objavil v roku 1931 Medvediu chodbu a zistil jej komunikáciu s povrchom.
  V roku 1933 sa z Medvedej chodby prekopal nový východ z jaskyne, ktorý zmenil prehliadkovú trasu. Horné časti od Hviezdoslavovho dómu sa sprístupnili v rokoch 1931–1933. Hrachová chodba sa namiesto Štrkových siení začlenila do prehliadkového okruhu v roku 1939. V súčasnosti dĺžka prevádzkovaného sprístupneného úseku v Demänovskej jaskyni slobody je 1800 m. Prevýšenie medzi vchodom a Prízemím je -66 m, medzi Prízemím a východom z jaskyne +85 m. Prehliadkové trasy sú dlhé 1145 m a 2150 m.
  V rokoch 1934–1938 a kratšiu dobu i v povojnovom období vyvíjala činnosť stála vedecká komisia vedená F. Vitáskom, ktorú zriadilo Družstvo Demänovských jaskýň. V roku 1949 pražskí vysokoškoláci pod vedením J. Kunského preskúmali a zamerali horné poschodia Demänovskej ľadovej jaskyne. V rokoch 1944–1946 V. Benický zameral Demänovskú ľadovú jaskyňu a jaskyňu Beníkovú. J. Ch. Raiskup zameral Zbjonícku jaskyňu v roku 1947, Jaskyňu v Sokole v roku 1948, jaskyňu Dvere a Malú jaskyňu pod Baštou v roku 1949.
  V rokoch 1948–1955 jaskyne Demänovskej doliny skúmal a komplexne zameral A. Droppa. V roku 1951 pod jeho vedením prepojili Demänovskú jaskyňu slobody s Pustou jaskyňou. Spodné časti Pustej jaskyne (Hlinený a Achátový dóm) s podzemným tokom Demänovky objavili V. Adámek, A. Král, V. Holeček a P. Klepáč už v roku 1923 po zostupe priepasťou z hornej časti jaskyne zv. Psie diery. V roku 1953 S. Šrol a K. Mach preskúmali priepasťovitú jaskyňu Kosienky, A. Droppa, S. Šrol a D. Zaťko objavili jaskyňu Štefanovú.
  Demänovskú ľadovú jaskyňu nanovo sprístupnili v rokoch 1950–1952, vrátane zavedenia elektrického osvetlenia. Z Jazernej chodby v roku 1952 S. Šrol, P. Revaj a P. Droppa objavili Demänovskú jaskyňu mieru. Keďže došlo k narušeniu tepelného režimu jaskyne, v rokoch 1953–1954 sa vykonali opatrenia na obnovu ľadovej výplne (uzavretie prekopaného otvoru do Dómu trosiek a iné). Následne sa v rokoch 1953–1956 uskutočnili klimatické pozorovania (J. Otruba). Pokračovali v 70. a začiatkom 80. rokov (J. Halaš). Štrkový dóm je súčasťou prehliadkovej trasy od roku 1975. Sprístupnených je 650 m s výškovým rozdielom -48 m. Dĺžka prehliadkovej trasy meria 850 m.

Založenie Oblastnej skupiny SSS č.33 Demänovská Dolina


  Jaskyniari v Demänovskej doline v 80. rokoch pôsobili pod vedením F. Bernardoviča v Oblastnej skupine Liptovský Mikuláš. Príchodom mladých jaskyniarov začala systematická činnosť v Demänovskej, ale aj Mošnickej doline. V auguste 1981 bola v ľavej strane 100 m južnejšie nad vyvieračkou objavená zaujímavá Augustová jaskyňa. Tento objav dal podnet ešte k zintenzívneniu činnosti až do takej miery, že sa členovia podskupiny Demänovská dolina rozhodli vytvoriť samostatnú Oblastnú skupinu so sídlom v Demänovskej doline. Na ustanovujúcej schôdzi v Demänovskej doline sa zúčastnili: V.Žikeš, J.Šmoll, P.Staroň, I.Kundis, M.Lutonský, J.Dzúr a čakatelia Z.Charpčiak, R.Staroň. Účastníci jednohlasne zvolili J.Dzúra za vedúceho skupiny a poverili ho vypracovaním žiadosti na výbor SSS o zriadenie novej oblastnej skupiny.
  23.apríla 1982 výbor SSS hlasovaním tesnou väčšinou schválil vznik Oblasntej skupiny Demänovská Dolina s poradovým číslom 33. Jaskyniari v 90. rokoch vykonali významné objavy v horných častiach Demänovskej jaskyne mieru, v rokoch 1982–1983 objavili nové podzemné priestory v priepasťovitej jaskyni Kosienky. V. Žikeš v rokoch 1982 – 1983 v priebehu siedmych mesiacov sólovo preplával z Jaskyne vyvieranie do Jaskyne slobody a neskoršie spolu s Ľ. Kokavcom pokračovali v speleopotápačskom prieskume proti toku Demänovky v Demänovskej jaskyni slobody. Tzv. Vodnú cestu medzi Demänovskou jaskyňou slobody a jaskyňou Vyvieranie zamerali speleopotápači vedení Z. Hochmuthom v rokoch 1986–1987. Po neúspešných pokusoch v rokoch 1952, 1968, 1974 a 1983 na prelome rokov 1986 a 1987 sa 2.januára 1987 dosiahlo prirodzené spojenie Demänovskej jaskyne slobody s Demänovskou jaskyňou mieru (na akcii pracovalo 57 jaskyniarov zo 7 oblastných skupín Slovenskej speleologickej spoločnosti). V rokoch 1986–1992 Z. Hochmuth so spolupracovníkmi vykonal revízny geomorfologický výskum a zameranie jaskyne Vyvieranie.
  Aktivitou Komisie pre speleopotápanie SSS sa v roku 1987 sa objavili niektoré chodby v oblasti Objavného ponoru Demänovskej jaskyne slobody. V tejto jaskyni jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Demänovská Dolina objavili na prelome rokov 1985 a 1986 pokračovanie bočnej chodby pri Pekelnom dóme, v roku 1986 bočnú chodba v Riečisku pred Spojovacou chodbou do Pustej jaskyne a priestory nad Veľkým dómom, v roku 1989 dosiahli prepojenie jaskyne s Jaskyňou pod Útesom a Údolnou jaskyňou a v roku 1992 s Jaskyňou trosiek (Jaskyňa č. 27). V rokoch 1991–1992 objavili nové podzemné priestory v jaskyni Štefanová č. 1, v roku 1994 v Jaskyni v Kostolcoch.. Od roku 1999 začali intenzívne pokračovať na prekopávaní Klausovho sifónu v Pustej jaskyni. Po dvoch rokoch sa 4.júna 2001 podarilo tento najdlhší kopaný sifón v doline (86 metrov) prekonať a vstúpiť do Jánskej siene. Následné objavy v dĺžke viac ako dva kilometre smerovali až na najnižšiu úroveň k podzemnej riečke Žikešovho dómu. V decembri 2004 dokázali hydrologické prepojenie s Achátovým dómom. Pod vedením P. Holúbka sa v rokoch 1998–2000 domerali viaceré časti Demänovskej jaskyne mieru a Demänovskej jaskyne slobody, čím dĺžka systému Demänovských jaskýň dosiahla k 31.12.2004 34.395 metrov s denineláciou 201 metrov.

Historické fotografie jaskyniarstva v Demänovskej doline



Čistenie Jaskyne slobody

Jaskyňa Okno

Junáci

Kosienky

PF 2OO5

PF 1980

Podroh

Staroň P.

Transport Spojovačka

Trenažér

Vynáška na Kosienky

Vyvieračka

Vlado Žikeš

Budovanie cesty v Dem. doline - 1929

Jaskyniari v Pavčinej Lehote

Šrol, Révaj, Droppa

Gazdovia z Pavčinej Lehoty - 1929

Tatrasoft
LYNX
MKB
DX Tech
UNIDOM
Adamsport
© 2007 Jaskyniarsky klub Demänovská Dolina, programovanie Daniel Pogač - DX Tech, grafika Juraj Bada, posledná aktualizácia: 21.11.2017, 13:42