Pondelok, 23. Október 2017 a meniny má Alojzia  


Meno:

Heslo:


 www.meteo.sk
 .: Dvakrát v sifóne za 12 hodín, o 25 m bližšie k Slobode

Po vyše 8 mesiacoch sa opäť podario zorganizovať výpravu do odtokového sifónu Štefanovej za otázkou (najmä) možného prepojenia týchto systémov. Už niekoľko rokov vieme, že voda odtiaľto prúdi do Pekelného sifónu Chrámu slobody, cesta stopovaču trvala vtedy 2 hodiny. Na poslednej akcii v decembri 2016 sa Dano Hutňan zanoril do sifónu, dosiahol časti objavené Radkom Husákom v roku 2013 a nezdržiavajúc sa naväzovaním vodiacej šnúry mal dosť času si miesto prezrieť, kým ho nedobehol všezahaľujúci kal. Trochu bokom našiel úžinu, za ktorou sa javilo pokra

25. augusta ráno sme v zložení D. Hutňan, M. Manhart (potápači) a M. Androvič, D. Droppa, P. Herich, P. Holúbek, M. Okoličány, M. Prokop, Michal Staroň, I. Šulek ml. a J. Vajs (transportné družstvo s jaskynným psom menom Riley) smerovali do Jazerného dómu Štefanovej. Avšak aké nemilé prekvapenie priniesol pohľad na úplne zakalený hlavný tok podzemnej Zadnej vody za starým bivakom! Viditeľnosť 5 cm nedodávala nijakú veľkú nádej na dobrý výsledok. Chvíľu bolo možné dúfať, že veľký prítok z nového ponoru na Zadnej vode (pozri text O veľkej povodni) by mohol zriediť kal, ak sa čosi udialo povyše v podzemí. No príchodom k sútoku nádeje skončili, zdrojom musí byť povrchová Zadná voda.
Obraciam sa na Dana s otázkou, no až v sifóne sa ukáže. Je rozhodnuté, že do vody môže ísť iba jeden, Míra musí nanešťastie opäť len ostať pri sifóne. Počas obliekania sa znenazdajky voda pomaly čistí, konečne vidieť ostrov tesne pod hladinou koncového jazera. Vyčistenie vody však bude ešte dlho trvať, stále priteká trochu kalná a Dano sa napokon zanára. Po 25 minútach čakania a premýšľania nad tým, ako zistíme, že sa vynoril už v Slobode; a hier v hlbokom blate na brehu jazera sifónu, sa napokon vynára so správou, že viac sa urobiť nedalo, vo viditeľnosti 30 cm nenašiel prechod úzkou kulisou do neznámeho pokračovania. Čo robiť? 8 mesiacov trvalo, kým sme sa takto opäť zišli, pred akciou sme týždne kontrolovali stav vodných tokov takmer každý deň a predsa tu dnes končíme? Napokon pri sifóne nechávame plné fľaše a kompletnú výbavu pre jedného potápača, Míra sa musí i tak domov vrátiť. Ráno prídeme znovu, čoraz čistejšia voda dáva nádej na zmenu.
Rozhodnutie však nevydržalo ani cestou z jaskyne míňajúc starý bivak, vrátime sa hneď večer. A tak opäť o ôsmej, ibaže pol dňa neskôr sa obliekame do vypratých a počas poobedia i vyschnutých kombinéz, naľahko, miernym tempom v zredukovanom počte šiestich (D. Hutňan, D. Droppa, P. Herich, M. Okoličány, Michal Staroň, I. Šulek ml.; neskôr za nami, hnaný zvedavosťou a nevydržiac sa liečiť doma pribehol Miloš Prokop). Pomáhame Danovi do zložitých uspôsobení na potápanie, nádherný pohľad sa naskytá po zanorerní do mierne ešte kalnej vody, žlté svetlo prersvitá z hlbiny a osvetluje skalnú klenbu nad jazerom. Svetlo mizne, sedím o poznanie nervóznejší na brehu. Rátame minúty ponoru, čas dlhší dáva väčšiu nádej na nové poznatky. A skutočne, po polhodine sa Dano opäť za nádherného divadla svetla vynára, skladá si masku a bez veľkého nadšenia nám rozpráva o postupe. Tak predsa čosi! “Nejaký kus šňúry sa minul”, sifón klesol do hĺbky 25,5 metra. Nevieme celkom, čo to znamená, každopádne krátke, takmer nepostrehnuteľné rozprávanie o tom, ako sa musel v hĺbke 20 m celkom ponoriť do hlbokého bahna a pretlačiť sa na druhú stranu krátkej kulisy v nulovej viditeľnosti (na mieste, ktoré Radek Husák veľmi príznačne označil ako odkaz budúcim generáciám) dáva znať, že tu niet miesta pre zaváhanie. Sifón teda pokračuje, ďalší postup po hmate a hľadajúc prúd vody však pochopiteľne bol dosť komplikovaný. Prúd môže uniesť kal po nejakom čase preč a umožniť orientáciu v priestore, možno ostáva vyriešiť otázku prečkania toho času pod vodou.
Pred polnocou sme na povrchu, akcia prebehla pomerne rýchlo; avšak náročne, súdiac podľa našich mladších členov, ktorí okamžite zaspávajú v aute ešte pred odjazdom. Dano vyniesol z vody polygón a v neskorú nočnú hodinu rátame 3D model Demänovských jaskýň. Na obrazovke sa objavuje mozaika podzemného sveta už s daľšou časťou skladačky: od polygónu meraní Pekelného sifónu Chrámu slobody z roku 1990 sa posledný bod sifónu Štefanovej nachádza vo vzdialenosti “len” 35 metrov!
V Pekelnom sifóne však Dano dosiahol hĺbku už 33 m a vzdialenosť 100 m (použitý polygón mapy je dlhý len 63 m/22 m hĺbka), sifón Štefanovej je o 7 m plytší. Nové dáta z Pekelného však zatiaľ nevieme nájsť. Nie je vylúčené, že sifóny nesmerujú priamo k sebe ale chvíľu vedú paralelne a tiež treba počítať s meračskou chybou medzi jaskyňami. Každopádne, môže to byť aj opačne a Štefanovú od Slobody deliť len niekoľko viac metrov… Verím, že sa to raz dozvieme, pokiaľ vytrvá chuť aj naďalej sa púšťať do tohto nebezpečného podniku.

 

príspevok na stránke SPELEOAQUANAUT.CZ: http://www.speleoaquanaut.cz/clanek-zprava-o-ponoru-v-stefanove-z-25-8-2017-1-372

 

Autor: Paľo Herich ml. - 2.9.2017, 20:13 <<< Späť


 .: diskusia k článku (0)

Tatrasoft
LYNX
MKB
DX Tech
UNIDOM
Adamsport
© 2007 Jaskyniarsky klub Demänovská Dolina, programovanie Daniel Pogač - DX Tech, grafika Juraj Bada, posledná aktualizácia: 23.10.2017, 10:56