Pondelok, 23. Október 2017 a meniny má Alojzia  


Meno:

Heslo:


 www.meteo.sk
 .: O veľkej povodni v Demänovskej doline

Večer 28. apríla 2017 kulminovala povodňová hladina Demänovky zanechajúc po sebe vyvrátené stromy, nové riečiská, zatopené chaty a strhnuté cesty... Niekedy koncom 70. rokov to bolo podobné, keď vypláchlo pstruhy z rybárne na odbočke do Pavčinej Lehoty až ich voda nechala napospas po lúkach v okolí. Storočná voda to asi nebola, veď kto z nás pamätá storočie, no posledné desaťročia istotne väčší prúd tu netiekol. A čo nám priniesla? Nuž predovšetkým poznatok, že krasová krajina sa veľmi, pomerne často a nárazovo mení.

O príčinách Počas náprav povodňových škôd prebiehala diskusia o zodpovednosti za udalosť. Každý podľa svojho zamerania a záujmov či vedomostí súdil raz na dážď, nasýtenosť územia vodou, snehovú pokrývku alebo holoruby a stav pôdneho krytu, lyžiarske stredisko. Ako to väčšinou býva, všetky mysliteľné činitele boli prítomné, problémom ostáva ich jednotlivý pomer na výsledku. Každopádne krátke, len deň a pol trvajúce dažde boli podozrivé viacerým. Pri súčasnej tendencii rýchlych, lokálnych a veľmi výdatných zrážok však ťažko hodnotiť vznik povodne podľa kritéria času. Čerstvo napadnutý a vzápätí pod vplyvom dažďa prudko sa topiaci sneh bol nepochybne hybnou silou povodne. Akokoľvek, veľkým pričinením bol nepochybne aj stav miestneho biotopu a konkrétne jeho využívanie (v cudzích jazykoch sa používa presnejšie slovo exploatácia). Tým mám na mysli ťažbu dreva ťažkými mechanizmami za vzniku, do prudkých svahov hlboko zarezaných zvážnic, ťažbu, ktorá nenecháva jendiný strom na území čítajúcom stovky hektárov stáť a narúša pôdny kryt súčasne na veľkom území. Takisto lyžiarske stredisko a jeho expanzia výrazne prispieva k biednemu stavu územia národného parku, nehovoriac o mohutnej výstavbe ubytovacích kapacít. Bez posledných spomenutých činiteľov by bola povodeň menšia, možno bez ničivých následkov, ale presne rozhodnúť o tom nevie zrejme nikto z nás. Každopádne finančný zisk z využívania Demänovskej doliny putuje nemnohým, povodňové skody čítajúce asi 200 tisíc eur sme zaplatili z našich daní všetci - také sú zákonitosti nášho hospodárstva.
Čo sa dialo počas veľkej vody Napriek problémom sa nám podarilo dostať včas do krasového kaňona Demänovky a pozorovať situáciu priamo na mieste. Cesty boli postupne uzatvárané, riečka Demänovka sa premenila na divý prúd tmavého, hnedého bahna s ohromnou unášacou silou. Valila sa niekoľkokrát cez cestu, bočným ramenom rozsievajúc veľké kamene na vozovke; zo strachu, že nás prúd odnesie aj s autom do riečiska sme odopínali bezpečnostné pásy, ak by bolo treba vyskočiť rýchlo von. Za Demänovou zapadlo veľké hasičské auto do priekopy a voda ho zaplavila do polovice kabíny. Občas sa však zdalo, že ide o rozsiahle cvičenie, také množstvo hasičskej techniky v akcii sa málokedy vidí, boli vyytiahnuté aj nové povodňové vozíky a staré Avie.
Už v kaňone Demänovky to bolo inak, cesta sa postupne dvíha vyššie od koryta potoka, prejsť tadiaľ bolo možné bez komplikácií, čo však neplatilo pre turistický chodník pozdĺž doliny. Konečne nový názov Chaty obdoj (Riverside) nadobudol aktuálnosť, predtým len riečka, dnes mohutná rieka Demänovka dosahovala takmer mosta pred chatou, rachot transportovaných okrúhliakov znel ako vzdialené hromobitie. Odrazu Zuzana prehlušila ruch a ukazuje na pekné drevené hranoly unášané tmavým prúdom. Až neskôr sme zistili, že to plávali zvyšky jedného z drevených mostov umiestnených pôvodne kdesi povyše...
Chodník čo i desať metrov pôvodne vzdialený od riečiska bol zaliaty silným kalným prúdom, od lúky dole pod Ľadovou jaskyňou až povyše dolinku Okno bolo nutné svahom ponad vodu nebezpečne preliezať. Vo Vyvieraní, v jaskyni hlavného zdroja pitnej vody pre Litpovský Mikuláš a okolie voda tlakom vyvrátila spodnú polovicu antikorových dverí a vzápätí obmyla dva mohutné mosty. Povyše, pri parkovisku do Chrámu slobody sa riečisko zužuje medzi betónové múry cesty a základov hotela, znelo už burácanie vody a unášaných kameňov až celých balvanov ako celkom blízke hromobitie silnej búrky. Prenášali sa tu tony materiálu v krátkych okamihoch, mosty sa len tesne nad hladinou vznášali. Hľadali sme tu po väčšinu rokov ukryté vyvieračky, no nič sme nenašli. Jedine dole, z Jaskyne pri Kamennej chate aj Čiernej vyvieračky sa valila voda a zaplavila suterén ubytovne. A dolinkou Okno po mnohých rokoch tiekol až do sútoku s Demänovkou vodný tok.
Netreba tiež pripomínať, že kanalizácia vedúca predovšetkým odpadovú vodu lyžiarskeho strediska (našťastie sezóna končila), neplnila svoju funkciu a vodný zdroj bol, ako sa to s pravidelnosťou deje, opäť kontaminovaný.
Následky povodne v krase Obdobie celej jari aj leta sme priebežne sledovali zmeny na riečisku a blízkom okolí, ktoré tu voda zanechala. Demänovka na Lúčkach svoje koryto počas udalosti na viacerých miestach presunula či vyerodovala paralelné ramená. Nevšedný pohľad poskytovali vypreparované korene smrekov visiace vo vzduchu nad novým korytom riečky; alebo starý javor, akoby bez kúska pôdy umelo zasadený kmeň medzi vybielenými žulovými okrúhliakmi.
Celkovým výsledkom je, že veľký tlak vody a unášacia schopnosť spriechodnili viaceré menšie i veľké ponory a tak i 4 mesiace po povodni je hlavný podzemný tok v Chráme slobody mohutný i počas súčasného sucha. 18. augusta Demänovka končila v ponore P2 na Lúčkach, pričom podzemný tok bol na úrovni daždivého obdobia (stav vody na Podzemnom prepadaní bol len tesne pod hranicou pretekania vôd ďalej do Mramorového riečiska). Zrejme kľúčovou mierou sa na tomto stave podpisuje nový veľký ponor Zadnej vody, neďaleko nad sútokom s Demänovkou, označený ako P14B. V jeho susedstve, 25 m proti toku sa nachádza, v rokoch 2005-2006 kopaný ponor P14 (tu sme sa dostali niekoľko metrov do priestorov jaskyne so silným prievanom). Ponárajúca sa voda, ktorá počas nasledujúceho obdobia zaniesla vykopané, sa po 50 minútach objavuje pod Novebrovou sieňou v Štefanovej. Povodeň z apríla 2017 však v jeho blízkosti natoľko prehĺbila koryto a zlikvidovala ostrovček v koryte, že k tomuto ponoru sa voda dostane už len počas vysokých povodňových stavov. Nový, dosiaľ nezaznamenaný veľký ponor P14B, spolu s menším P14C (6 m poniže) hltajú Zadnú vodu natoľko, že počas suchšieho obdobia Zadná voda môže úplne končiť v týchto miestach svoju púť (s pomocou malej hrádze z okrúhliakov) a objavuje sa opäť pod Novembrovou sieňou. Zaujímavosťou je, že táto voda prúdi v podzemí na vzdialenosť 250 m takmer priamo proti sklonu doliny Demänovky.
Nižšie sme našli ďalší, sprvoti veľmi nenápadný ponor nazvaný P16A. Nachádza sa oproti južnému rohu hotela FIM (stará nástupná stanica sedačky) a smeruje pod cestu. Len niekoľko vytiahnutých kameňov za sprievodu zvukov „splachovania“ premiestnilo riečisko takmer vyschnutej Demänovky do podzemia (odhadom 4 – 8 l/s). Zatiaľ predpokladáme, že voda smeruje už do Údolnej jaskyne, ponor sme uviedli do pôvodného stavu.
V podzemí prúd prepláchol sedimenty a zmyl naše stopy, ale väčších zmien nebadať. V Štefanovej sa počas povodne hladina odtokového sifónu v Jazernom dóme zdvihla asi o 2 m, predchádzajúca široká chodba Riečiska musela byť čiastočne zatopená. Zadná voda tu dnes tečie oveľa väčšia (vďaka ponorom P14 B a C) ako sme kedy od objavov v roku 2007 zaznamenali.
Speleologické práce Vrátiac sa hore na Lúčky, v okolí ponoru č. 2 (P2) povodeň do výšky hladiny obnažila malé bralo kvalitných, pestrých vápencov bázy príkrovu (v tesnom susedstve s dolomitickými brekciami) a na naše prekvapenie sme z dvoch malých kanálov o veľkosti päste identifikovali slabší studený prievan. Oba miesta sme rozpracovali, vyššie skončilo na neparalelných, korózne rozšírených puklinách šírky do 5 cm v pevnom masíve. Nižšie však, vyznačujúce sa väčším skrasovatením puklín a súčasne medzivrstvových plôch karbonátov, nám dovoľuje, hoc veľmi náročne a pomaly, pokračovať vyberaním skál a kopaním do masívu (pod Krčahovo, resp. Červené). Po 15 kratších akciách sme vo vzdialenosti 7 metrov, na dne sa objavila časť vôd (asi 2 l/s) ponárajúcich sa v okolí. Priebežne sme sledovali teploty a vlhkosť prúdiaceho vzduchu. Telota bola ovplyvnená ponárajúcou sa vodou, vlhkosť stabilných 100 % poukazuje na možnú súvislosť s jaskynným systémom pod Červeným (Krčahovom).
Vyschnuté riečisko Demänovky pod FIM umožnilo prieskum Jaskyne pod cestou, ktorej sme však museli vykopať nový vchod. Pôvodný objavný (r. 2005) bol počas povodne celkom zanesený pieskom, podobne ako aj oproti ležiaci vchod do Údolnej jaskyne. Po dvoch akciách sme sa 11. 8. prekopali cez 2,5 m cestných (posypový štrk) a riečnych nánosov do jaskyne a konštatovali, že sifón na konci jaskyne je polootvorený a vanie tu silný prievan. Jeho teplota bola navlas zhodná s teplotou prievanu v Údolnej a činila 10,2 °C. Nasledujúce dni sme sifón spolu s krátkym závalom prekonali, objavili malú sienku a kopaním a voľne postúpili vpred ďalších asi 8 m. Priestory sa nachádzajú len niekoľko málo metrov pod vozovkou a parkoviskom pod Chrámom slobody, no prievan prekonáva zrejme dlhšiu cestu jaskynnými priestormi. Na prácach sa podieľali: I. Šulek ml., M. Prokop, Michal Staroň, D. Droppa, M. Okoličány, Z. Štepáneková, L. Kubičina, A. Richtárechová, P. Holúbek, Milan Staroň, L. Luhová, M. Androvič, F. Letovanec, I. Šulek st., Ľ. Holík a P. Herich.
Záver Vinu za vzniknuté povodňové škody nesieme všetci, takáto mohutná voda dáva v doline znať, že naše cesty, mosty a stavby sem nepatria. Cesta Demänovskou dolinou bola na viacerých miestach odplavená, rieka postupne odvaľovala kamene spod vozovky až kým, najmä nad záchytným parkoviskom nevzala celú polovicu cesty so sebou. Chaty zaplavila, mosty odnášala, tie ťažšie betónové obmývala až nechránené pyliere bolo neskôr nutné veľkými blokmi obkladať. Na druhej strane pre človeka, ktorý sa často pohybuje po záhyboch miestnych potokov je fascinujúce vidieť tak dynamické zmeny v krajine. Vzniknuté nové korytá, tie pôvodné často prehĺbené o celý meter, mohutné balvany čo zmizli kdesi nižšie a nové zaujali ich miesto. Masívne betónové múry základov hotelov, mostov a cesty odrazu sa vznášajú vo vzduchu, kamene na ktorých spočívali putovali do údolia. Kamenné vápencové podložie zmenené na napoznanie, tam kde kedysi bol skalný prah, už je len šikmá perej a kus povyše vznikol nový. Staré známe ponory dnes ťažko nájsť, nové veľké sa otvorili. A kolujúca otázka posledných týždňov - kde je Demänovka? Možno povodeň čiastočne vrátila stav povrchových riečisk do polovice 20. storočia, keď A. Droppa kreslil do máp viaceré úseky Demänovky ako „väčšinu roka suché“ a často sme sa čudovali, čo tým myslel, keďže tieto roky to tak nebolo.
Často myslím na tých, ktorí stále kdesi cestujú za novými krajmi a zážitkami, no prichádzajú o hĺbku poznania blízkych miest, neďaleko (i keď už nie „v“) ktorých žijú...

Autor: Paľo Herich ml. - 23.8.2017, 14:05 <<< Späť


 .: diskusia k článku (4)

Velmi pekne napisane....
Velmi pekne napisane. Vyvratenie mytu, ktory nam do hlav vtlkali cele desatrocia: na povrchu je vsetko objavene a objavit sa da len podzemie. Je naozaj velmi dolezite poznat povrch nad krasom a nie len v jaskyni slepo kopat na vsetky strany - ci to pusti. Strasne kratkozrake zmyslanie. Povrch treba mapovat podobne, ako podzemie. Treba poznat skoro neustale meniaci sa povrch minimalne patdesiat rokov spat a neustale ho vyhodnocovat. Poloha ponorov, zlomov a vyvieraciek,... Ortofomapy VSLP Centrum excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine, TU Zvolen http://mapy.tuzvo.sk/ortofoto/ Suhlasim, ze sialeny trend poslednych rokov je odpratat sa druhy koniec sveta a tam objavovat. Cim dalej tym lepsie, tak je jakyniar vacsi sef :). Ale situaciu pri dome v doline nik poriadne nepozna. Aj ked si to mysli... Inak ani 3000 m dlhy pas vapenca v Demanovej nieje cely svet. Pri povodniach dostali pofajcit aj doliny Maluzinej, Kamenice, Mosnice a aj Krizskej doliny pod Chabencom. A veru to bola ina podivana...ale to je uz iny pribeh: https://postimg.org/image/o1rv15mzf/ https://postimg.org/image/ievi3okgr/ https://postimg.org/image/i3in4ntej/
Miroslav Jurečka | 23.8.2017, 23:09 | reagovať
Príroda
V osemdesiatich rokoch som zažil v Julských Alpách vo výške 2000 m dvojdňovú prietžž mračien. Ešusovou metódou zmeraných asi 100 mm za hodinu. Hory sa úplne zmenili, všetky strže a rokliny boli čisto biele. Dole v doline boli vidieť následky: cesta zmizla, odniesla ju rieka, lúky nad cestou sa presunuli aj so stromami namiesto cesty, na ich pôvodnom mieste bolo niekoľko metrov čisto bielych balvanov. Zaujímavé bolo, že staré cesty postavené za prvej svetovej vojny väčšinou vydržali. Povodeň v Demänovskej doline je ilustráciou toho ako na ideológii založené rozhodnutia môžu mať katastrofálne dôsledky po desiatkach rokov a v desiatky km vzdialených oblastiach. Rozhodnutie stranovlády zalesniť bývalé pasienky smrekovou monokultúrou a ideologická výroba veľkomnožiarní podkôrnika po tatranskej bóre má za dôsledok buď zožranie ihličnatých stromov (nielen smrekov) starších ako 60 rokov alebo kalamitnú ťažbu, ktorej účelom je zabrániť tomu zožraniu a znehodnoteniu dreva. Pokiaľ ide o Vyvieranie ako zdroj pitnej vody, tak je to sporné aj bez povodne, pretože voda má byť pod zemou 30 dní aby splňovala kritérium pre pitnú vodu. Podľa stopovacích skúšok je doba zdržania medzi ponormi na Lúčkach a vyviaraním 13 hodín.
Martin Sluka | 24.8.2017, 09:43 | reagovať
Re: Príroda
Vcera na Svajciarsko-Talianskej hranici v Alpach - 8 nezvestnych.... Taka trocha mensia kamenna lavinka v Apach https://www.facebook.com/severeweatherEU/videos/2069208476635576/ Nasledky, ked to vtrhlo do udolia https://www.facebook.com/severeweatherEU/videos/2069288226627601/ https://www.facebook.com/severeweatherEU/videos/2069215416634882/
Miroslav Jurečka | 24.8.2017, 22:29 | reagovať
Re: Re: Príroda
Minule sme sa s geologom boli prejst pod Borom a tam su znamky presnej takejto katastrofalnej mega bahnotokovej povodne. Nestalo sa to pred rokom, ani pred sto rokmi. Ale, keby sa to stalo dnes, tak priroda sama riadne precisti Demenovsku dolinu. Repiska, Vyvieranie a Tri studnicky by vyzerali dnes uz uplne inak. Toto bola len taka vacsia voda :) Inak co sa teraz aktualne deje v Turecku - to je povoden https://www.facebook.com/severeweatherEU/photos/pcb.2069754636580960/2069754593247631/?type=3&theater https://www.facebook.com/severeweatherEU/videos/2069021363320954/
Miroslav Jurečka | 25.8.2017, 07:06 | reagovať
Tatrasoft
LYNX
MKB
DX Tech
UNIDOM
Adamsport
© 2007 Jaskyniarsky klub Demänovská Dolina, programovanie Daniel Pogač - DX Tech, grafika Juraj Bada, posledná aktualizácia: 23.10.2017, 10:56