Sobota, 5. December 2020 a meniny má Oto  


Meno:

Heslo:


 www.meteo.sk
 .: Jaskyniarsky klub Demänovská Dolina - výročná správa 2015

Jaskyniarsky klub Demänovská Dolina - výročná správa 2015
Rok 2015 sa pre členov Jaskyniarskeho klubu Demänovská Dolina (JKDD) niesol v znamení najmä výkopových prác na viacerých miestach v Demänovej a úspešných snáh o otvorenie nových, kľúčových vchodov do skúmaných jaskýň. Nechýbali však ani objavy nových priestorov, merania, povrchové prieskumy či zahraničné výpravy.

Demänovská dolina
V termíne od 30. 1. až 8. 2. 2015 sme zorganizovali v spolupráci s členmi OS Čachtice a Nicolaus prvý ročník zimnej expedície do Demänovej. Za účasti 29 jaskyniarov zo Slovenska, Česka a Poľska bolo počas 9 dní uskutočnených 11 samostatných objavných, prieskumných, kopáčskych či meračských akcií. Objavili sme 170 m nových priestorov a zamerali 730 m polygónových ťahov. Zahájili alebo pokračovali sme vo veľmi perspektívnych výkopoch na štyroch miestach v Demänovskej doline. DJS dosiahol dĺžku 40 380 m. (Správa uverejnená v Spravodaji SSS 3/2015)

 

Začiatkom roka sme pokračovali v presnom zameriavaní novosprístupneného prehliadkového okruhu Jaskyňa mieru – Chrám slobody. Práce sa po 7 akciách podarilo ukončiť. Počas 32 akcií v rokoch 2014 – 2015 sme tu zamerali 4876 m polygónov započítaných do dĺžky jaskyne, no celkovo až 7411 polygónových ťahov. Podrobná správa bude publikovaná. Na sklonku roka sme na niekoľkých akciách zaznamenávali negatívne zásahy na prehliadkovom okruhu spôsobené sprístupňovacími prácami, pripravovaný projekt sa bude snažiť zahrnúť ich odstránenie do rozpočtu.

 

Štefanová: 1. mája nastal prelom v snahe o otvorenie nového vchodu do tejto náročnej jaskyne. Za pomerne dramatických okolností sa nám podarilo v jediný deň vyťažiť z komína cca 10 m³ štrku a skál a konečne zavŕšiť dvojročnú snahu o skrátenie cesty do vzdialených častí jaskyne (Správa uverejnená v Spravodaji SSS 3/2015). Vchod však bolo potrebné stabilizovať a uzavrieť. 15 akcií vrátane meračských na povrchu si vyžiadalo otvorenie vchodu, ďalších 6 sme museli venovať jeho zabezpečeniu. Komín bol postupne vyčistený od voľného štrku a vo výške 12 m nad dnom siene sme vybudovali železo-betónovú platňu, na ktorú bola uložená kvalitná PP korugovaná rúra vnútorného priemeru 80 cm. Tú sme obsypali štrkovým materiálom a vyhotovili dočasný uzáver jaskyne. V nasledujúcom roku nás čaká ešte vybudovať trvalý uzáver a skultivovať okolie vchodu. Nový vchod jaskyne, napriek tomu, že tieto časti jaskyne sú jednými z najvyššie položenými známymi chodbami Štefanovej, sa správa ako dolný otvor dynamického systému. Masív Stodôlky dosahuje nadmorskej výšky 1213 m, najvyššia fluviokrasová jaskyňa je v úrovni 1150 m n. m., čo predstavuje viac než 300, resp. 250 m prevýšenia od najvyššie položeného miesta Štefanovej. Vchod sme dočasne neuzavreli pre prúdenie vzduchu, počas zimného obdobia budeme sledovať prievanové miesta Stodôlky.
Cez nový vchod sme podnikli aj 6 prieskumných a kopáčskych akcií do Eldoráda, Metra, Siene chaosu a Chodby veterných kotlov. Na poslednej spomenutej lokalite sme v pieskovom polosifóne po prievane postúpili 10 m vpred, na konci sa ukázala malá sienka, treba pokračovať ďalej. Voľne pokračujúce chodby jaskyne dosiaľ neboli navštívené.
V spolupráci so SSJ sme počas leta rozšírili a zabezpečili vchod i vstupné partie starej jaskyne, ktoré hrozili zavalením. Tento pôvodný vchod sa zrejme bude nateraz využívať len sporadicky, preto jeho zabezpečenie na roky dopredu prišlo veľmi vhod.

 


Jaskyňa pod Stodôlkou: počas dvoch akcií sme jaskyňu v nadmorskej výške 1060 m n. m. kompletne zamerali, dĺžka dosiahla 182 m s deniveláciou 11 m. Jaskyňa má horizontálny priebeh a svojou polohou a smerovaním nápadne koreluje s veľkým horizontom Štefanovej nazvaným Metro, ktorý prerezáva Stodôlku v smere JV – SZ, avšak je o 230 výškových metrov nižšie. V jaskyni nás zaujali zasintrované kosti neznámeho zvieraťa na dne chodby, asi bylinožravca, pomerne hlboko od vchodu -až 60 m, navyše za pieskovým sifónom, ktorý bol prekopaný v jemných žulových sedimentoch. Tiež sme tu zaregistrovali štyroch netopierov obyčajných, ktorým zrejme prekopanie sifónu vytvorilo nový domov, pretože v súčasnosti jaskyňa pravdepodobne nemá druhý vchod – je bez prievanu.

 

 

 

Pustá: (publikované na speleodd.sk) „12 . júla sme sa vybrali do jaskyne na ďalšiu akciu, ktorej cieľom bolo pomocou piepsov overiť vzdialenosť a smer, kadiaľ bude treba kopať aby sme konečne raz mohli otvoriť nový vchod do jaskyne. Spočiatku vôbec nebolo ani pomyslenia na to, že by sa vec mohla podariť hneď a rátali sme s tým, že kadiaľ sme vošli, tadiaľ cesta i naspäť povedie. Po príchode na miesto, pod strop veľkej, vodou rozšírenej pukliny, sme nainštalovali techniku (pieps) za voľnej komunikácie s družstvom na dne povrchovej sondy. Vzdialenosť sa pohybovala okolo 4,5 m. Rozhodli sme sa pozhadzovať z vnútra kamene zakliesnené v pukline, ktoré by mohli teoreticky zavadzať v prekopaní, no úžina nedovoľovala sa posunúť ďalej. S ťažkým pajserom šla práca pomaly, napokon sme vyčerpali možnosti a limity dĺžky rúk nadobudli svoju platnosť. Obrátili sme sa teda na odchod. V poslednej chvíli sme zbadali dlhú, zhrdzavenú lavínovú sondu opretú o stenu pukliny a prišiel nápad, skúsiť ju pretisnúť úžinou a ďalej pomedzi hrubý štrk, či náhodou neprenikne ku kopajúcim na dne sondy. Tak sa po chvíli úsilia aj stalo a Roman Valaška skríkol s nadšením v hlase, že máme kontakt. Tak predsa! Po jednom metri sute tyč previsla na vzduchu, 1 m nad dnom sondy. Výhodná informácia, čochvíľa sme si s Romanom svietili do tváre. Povzbudzovaný rozširoval puklinu tak, že boli sme schopní si podať aj kopacie nástroje a pomôcť mu odspodu. Aj to však čoskoro skončilo a pred nami, po chvíľach nádeje, vyvstal problém- veľmi tesná úžina bola dlhá asi 3 m a vo vŕtačke posledná batéria s indikátorom na troch diódach. S malou iskierkou nádeje sme sa pustili do ľahkého zbíjania masívnej steny, resp. steny masívnych, pripovrchových blokov. Keď na batérii ostávali svietiť už len dve diódy, skalný zub sa podvolil a s rachotom spadol na dno pukliny kdesi nižšie. Radosť sa rozhostila v jaskynnom éteri, takéto napredovanie sme nečakali, postúpili sme asi 1,5 m. Ďalší „zub“ na opačnej stene bránil prieniku vpred, a ďalšia dióda zhasla kým ustúpil snaženiu. Už už to vyzeralo, že ideme von, úžina hoci tesná sa zdala byť prekonateľná. Matúš, pri svojej premiére v takejto jaskyni len sucho pregĺgal, našťastie úžinu zozadu celkom dobre nevidel, tak nebol ešte úplne oboznámený s tým, čo ho prípadne čaká. No tu sa po aktivite povrchového družstva pohol veľký balvan zo stropu... Prv sa pohol, no následným pokusom ho vytiahnuť von do sondy sa vytrvalo bránil, a súčasne znemožnil náš prechod von. Museli sme to skúsiť s vyhasínajúcou vŕtačkou my, už s veľkou dávkou presvedčenia, že po chvíľach nádeje sa musíme napokon vrátiť starou cestou, hoci sme už cítili závany vzduchu ihličnatého lesa. Prekvapivo, neubehlo veľa času a 1,3 m dlhý, masívny blok sa rozpadol na niekoľko kusov, ktoré bolo už poľahky možné vytiahnuť. A tak sa stalo, že na konci podzemnej výpravy plnej zvratov, striedania nádejných chvíľ a sklamania sme vyšli ďalším, už tretím vchodom Pustej jaskyne na povrch. Po dlhých desiatkach rokov Pustá sa ďalším otvorom s povrchom zblížila a objavy jej nových priestorov započaté v roku 2001 cez prekopaný 90 m dlhý, často sa zatápajúci Klausov sifón tak sa stali bezpečne prístupnými. Veríme, že to prinesie aj nový impulz pre prieskum týchto častí Demänovského jaskynného systému, zatiaľ jeho najjužnejších priestorov smerujúcich pod masív Krčahova, popod ktorý ponárajúca sa Demänovka státisíce či milióny rokov vytvára systém chodieb dosiaľ človekom nespoznaných.“

 

Po štyroch rokoch od začiatku prác sa nám napokon podarilo prekopať nový vchod do jaskyne. Chodba radosti bola prerezaná zahlbujúcou sa dolinkou Machnatá, ktorá ju oddelila od náprotivku, v náznakoch sa prejavujúceho výrazným zlomom a výduchom na Krčahovskej strane – dávnejšie kopanou Ventarolou. Vďaka spolupráci so SSJ sme vybudovali železobetónový oporný múr na dne sondy, rovnako i platňu, na ktorú sme osadili PP korugovanú rúru. Jej profil bol väčší než rozmery kopanej sondy zabezpečenej vydrevením, preto bolo nutné pred osadením prepíliť jednu celú stranu výdrevy a zvyšky upevniť železnými konzolami do steny výkopu. Nad vchodom bol vybudovaný vstupný objekt z banského paženia. V nasledujúcom roku budeme sa venovať rozširovaniu úžiny hneď za vstupnou šachtou, a taktiež sprístupňovaniu problémových miest hlbšie v jaskyni. Bude vhodné tiež zvážiť, či je v našich silách obnoviť prerútenú chodbu medzi Martinovým sifónom a Ivaniným dómom, aby sme ochránili nádhernú Jazernú chodbu.

 


Na konci roku 2014 prebehlo podrobné zameranie situácie vstupnej priepasti Psích dier spolu s povrchom a dnom dolinky Pustá. Zistili sme, že dno chodby pod priepasťou je 20 výškových metrov pod dnom dolinky, t.j. existuje šanca na jej prekonanie smerom na Chrám slobody. Celkovo sme tu do mája uskutočnili 7 akcií, výkop pozvoľna klesá, chodba je zanesená autochtónnym štrkovým materiálom. V roku 2016 budeme na tomto mieste v práci pokračovať.

 


Okno: Po expedícii sme v Okne uskutočnili ešte 7 väčších výkopových akcií v dolných meandroch v smere na Jaskyňu mieru, počas dvoch sme postupovali na oboch čelbách súčasne. Postup bol spravidla od 2 do 3 m vykopanej chodby na akciu, celkovo sme tu za 9 akcií vyťažili 630 v hlavnom, a 240 bandasiek s objemom 30 l vo vedľajšom výkope. Úsilie však zatiaľ neprinieslo želané výsledky, budeme tu pokračovať ďalej. Tiež na konci hlavného ťahu jaskyne, v Koncovej sieni boli uskutočnené 3 výkopové akcie, postúpili sme 3m v chodbe v stene siene, tá však nevyzerá nádejne. Na dne siene bola vykopaná sonda, ktorá vyústila do horizontálneho úseku, pokračujeme v prácach naďalej.

 


Krčahovo: (z článku z 9. 5. 2015 na speleodd.sk) „V uplynulých dňoch sme štyri akcie so zaujímavým výsledkom venovali masívu Krčahova, popod ktorý tečú ponorné vody Demänovky a neskôr, už pod druhým masívom sa objavujú v Pustej jaskyni. Krčahovo zatiaľ stále čaká na objavenie jaskyne, o ktorej s istotou vieme, že existuje, avšak menej je isté, či vôbec niekedy sa podarí do nej preniknúť.
Takmer presne pred rokom pri povrchovom prieskume bola v nadmorskej výške 1 225 m znovuobjavená Kanálová jaskyňa, preskúmaná a zameraná V. Žikešom a M. Šípkom v roku 1978. V. Žikeš v denníku naznačil, že je možné pokračovať v nej ďalej, jaskyňa riečne modelovaná však stúpa nahor a končí zasintrovaním. Nachádzajúca sa pri päte 30 m vysokého brala, ktoré tvorí hrebeň Krčahova, nenabáda veľmi na ďalšie aktivity.
Avšak v ten deň, pri podrobnom prieskume blízkeho okolia boli lokalizované ďalšie štyri podobné jaskyne, všetky vytvorené riečnou činnosťou. A v strede toho istého brala sa čnel otvor, zďaleka viditeľný, do ktorého sa vtedy vyliezť nepodarilo...
Po roku a niekoľkých ďalších prieskumoch je zrejmé, že tento krátky úsek Krčahovského hrebeňa je svojim spôsobom jedinečný, pretože niet v celom masíve vedomosti o iných fluviokrasových lokalitách, kdežto tu v jedinom brale je ich hneď niekoľko. Viaceré sú len krátke tunely ústiace znova na povrch, no dve z nich nás zaujali. Po zlanení do otvoru v stene sme museli konštatovať, že sa jedná o 5 m vysoký fragment riečneho meandra, po niekoľkých metroch ukončený závalom. Výrazné skalopsy na stenách hovoria rečou pochopiteľnou, voda tiekla tadiaľto podzemím. Kam, to zatiaľ nevedno. Plánujeme čoskoro činmi na túto otázku si zodpovedať.
Nad týmto fragmentom je veľmi nenápadný otvor, ktorý sa pravdepodobne minul pozornosti našich predchodcov. Pekne modelovaný kanál s profilom do 1 m sa po krátkom horizontálnom úseku prudko lomí a následne začína klesať, sledujúc sklon vrstiev vápenca. Uplynulú nedeľu končila jaskyňa po 9 metroch zasutením, stihli sme vytiahnuť niekoľko skál, však dnes sme už trochu ďalej. V trojici sme počas niekoľkých hodín pôsobili na čelbe, vyťahujúc štrkový materiál von. Chodbu štvorcového profilu sa nám darilo čistiť až na masív, no neskôr sme začali vyťahovať len skaly nahromadené pod stropom. Zdalo sa totiž, že chodba sa ďalej uvoľnuje, chceli sme pred ukončením akcie nazrieť vpred. V polohe hlavou napred sme posúvali skaly nahor, postupne začal byť aj tento pohyb problematický, v tesnej, klesajúcej plazivke bol ťažký presun späť. Vyriešili sme to pomerne účinne, pripravili sme si dve slučky, ktorými boli ovinuté nohy kopajúceho; ten sa mohol nerušene pustiť nadol, vziať si jednu skalu do pred seba vystretých rúk a nechať sa vytiahnuť späť. Ukázala sa tu výhoda dlhých rúk i nôh. (Jedným z problémov tohto spôsobu kopania je, že pokiaľ je podklad tvorený ostrohranným štrkom, nebodaj skalami, tieto sa veľmi účinne zarývajú do rôznych priľahlých častí tela.) Napokon pokus o nakuknutie za tretí (väčší) kameň skončil úspešne, ten sa skotúľal dole a bolo možné sa dostať do priestoru za ním. Pekne modelovaná chodba pokračuje ďalej asi 15 m a klesá nadol. Na konci je opäť prekážka v podobe nahromadených skál pod stropom chodby. Jaskyňu sme zamerali, zatiaľ má dĺžku 35 m s prevýšením 10 m. Je len nemálo pod povrchom, asi 5 m, klesá spolu s ním po vrstvách vápencov so sklonom 30°. Trochu sa obávame, či napokon nevyústi na povrch, a tiež je bez prievanu, takže nás väčšia prekážka ešte len čaká. Každopádne, je tu istá nádej, že povedie ďalej a tak sa tam opäť vyberieme.“

 


Počas nasledujúceho obdobia sme sa sústredili na spomenutý, mohutný otvor v strede brala. Vykopali sme tu pomerne veľký objem nánosov, ide predovšetkým o sypký materiál pochádzajúci z jadra Nízkych Tatier a bloky stropných opadov. Jaskyňu sme predĺžili na 17 m, kopali sme v plnom profile postojačky, až kým v septembri sa nám nepodarilo ju prepojiť približne v jej strede s hornou jaskyňou (zatiaľ bez mena, čakáme, kým sa prejaví). Takto sa stalo, že sutinu z čelby jaskyne hornej bolo možné transportovať do spodnej, čím sa výrazne zjednodušilo kopanie. Jaskyne spolu dosiahli dĺžku 60 m s prevýšením 11 m. Celkovo sme tu v roku 2015 s chuťou odpracovali 23 akcií, a koncom roka sa na čelbe objavil prievan...

 


Veľký Sokol: pri prieskume okolia tohto výrazného skalného brala s viacerými známymi jaskyňami sme zamerali 8 nových, s dĺžkou do 28 m. Konštatovali sme, že výrazné skrasovatenie tejto časti masívu zrejme ukrýva viac podzemných priestorov. Ako výzva sa javí kopanie v pieskovom polosifóne na spodnom poschodí Jaskyne v Sokole. Lokalizovali sme však aj výduchy v suťovisku pod hlavnou, južnou stenou Sokola, sedem návštev počas celej zimy bolo za účelom identifikovania ich zdroja a vykonali sme prvé sondážne práce. Väčší výduch v strede suťoviska sa sústavne zasypával, je nutné budovať výdrevu. Naše úsilie sa pravdepodobne sústredí na menší, ale lepšie situovaný výduch, neďaleko pod skalnou stienkou.

 


Jaskyňa pod cestou: cez letnú sezónu bolo zaznamenané výrazné znečistenie koliformnými baktériami jedného z hlavných zdrojov pitnej vody v Liptovskej kotline - jaskyne Vyvieranie. Vodárenská spoločnosť veľmi nedostatočne informovala o situácii, z našej iniciatívy sme boli skontrolovať stav podzemného toku v Údolnej jaskyni. Tu sme mali napokon obavy o dlhší pobyt v podzemných priestoroch, tok bol viditeľne znečistený, dno riečiska porastené neidentifikovanými riasami a kvalita vzduchu diskutabilná. Voda pretekajúca jaskyňou (kanálom) sa objavuje o 1:45 min vo Vyvieraní, úpravňa vôd situáciu vyriešila zvýšením dávok chlóru do vody. Znechutení sme skontrolovali vodný tok v oproti vchodu Údolnej sa nachádzajúcej Jaskyni pod cestou, ktorú sme tiež v ten deň zamerali. Zistili sme, že tunajšia voda je bez zápachu a známok po znečistení. Čo však bolo prekvapujúce, suché leto spôsobilo zníženie hladiny prietočného sifónu na konci jaskyne a z tesného priestoru pod stropom vanul prievan vytvárajúci na hladine malého jazierka viditeľné vlnenie. Na základe tohto poznatku sme v roku 2015 v jaskyni uskutočnili dva neúspešné čerpacie pokusy. Prietok v sifóne sa spolu s hladinou zvýšil a kapacita čerpadiel nebola dostatočná. V pokusoch budeme pokračovať.

 


Iné lokality: Počas jednej akcie sme domeriavali odbočky v Suchej jaskyni, stále však kus práce ostáva. V Jaskyni mieru sme okrem iných aktivít zamerali niekoľko chodieb a preskúmali vytipované miesta na ďalšie kopanie. Počas mnohých povrchových akcií sme preskúmali časti Demänovskej poludnice, Radovej dolinky, Repísk, Sinej a Jamy, Sokola, Krčahova, Machnatej dolinky, Stodôlky, zameriavali sme ponory na Zadnej vode a Demänovke, ktorá sa koncom leta ponárala do jediného ponoru P1. Do pukliny pod Ventarolou sme umiestnili datalogger na zaznamenávanie teploty počas celej zimy. V decembri sa uskutočnil potápačský prieskum Vodnej cesty, preskúmaný bol nádejný Žikešov podvodný dóm ako aj sifón 3.A za Trojuholníkovým jazerom. Avšak ani jedno miesto nie je perspektívne a týmto bol prieskum Vodnej cesty zrejme ukončený.
Spolupracovali sme tiež pri odoberaní vzoriek hornín v Demänovskom jaskynnom systéme. Z prvých výsledkov 40 výbrusov vyplýva, že mnohé mohutné priestory DJS boli vytvorené v dolomitických horninách.

 


Mapové dielo: práce na komplexnej mape jaskýň pokračovali aj v roku 2015, na území Dem. Doliny sme zamerali 26 dosiaľ nezameraných jaskýň. Začiatkom roka bola zostavená nová verzia celkovej mapy, kde pôdorysná situácia jaskýň (čiastočne s výplňami) bola vsadená do vrstevnicovej mapy SR 1:10 000. V lete sme ju aktualizovali a rozšírili o nové informácie, bol do nej vložený bokorys. Mapu sme venovali do novej expozície SMOPaJ. Postupne sa pripravujeme na zostavenie atlasu jaskýň Demänovskej doliny.

 


Mošnická dolina, Kamenica, Mokrá dolinka, Siná
Činnosť klubu po rokoch slabších sa obnovila aj v masíve Sinej (1560) a Uhliska (1228), najmä zásluhou našich mladých čakateľov. Bolo tu uskutočnených 21 jednodňových a dve dvojdňové akcie. Zaoberali sme sa povrchovým prieskumom, zameriavaním menších jaskýň (Jaskyňa B-2, B-3, Medvedia jaskyňa, S-3, S-4, Sezamova jaskyňa), a najmä sondážnymi prácami na lokalitách Mošnická a Medvedia jaskyňa, a Jaskyňa pod Úplaznou skalou č. 1. Boli dosiahnuté čiastkové postupy, práce budú pokračovať. V Mokrej dolinke sme po rokoch znovu našli Jaskyňu v Mokrej dolinke, neskôr ju zamerali. Jaskyňa má zrejme korózno-kryogénny pôvod, bez možnosti pokračovania. V jej blízkosti sme našli žulové okrúhliaky priemeru do 10 cm, ktoré mohli slúžiť prechodným obyvateľom refúgia doby železnej Na Jame ako projektily do praku.

 


Iné lokality na Slovensku

 

Na pozvanie členov OS Čachtice sme zamerali a nakreslili novú mapu Beckovskej jaskyne. V spolupráci s členmi OS Liptovský Mikuláš sme zamerali novoobjavenú, rozsadlinovú jaskyňu Čertova pec na Čiernom váhu, novú jaskyňu Ponor na Muroch vo Važeckom krase a mohutnú, rozsadlinovo – koróznu jaskyňu Brada (Važecký chrbát) aj so širšou povrchovou situáciou, ktorej aktuálna dĺžka dosahuje 244 m s deniveláciou 49 m. Zamerali sme tiež známu archeologickú lokalitu Dúpnica (Matiašovce) a spolupracovali na jej čiastkovom archeologickom výskume; počas povrchového prieskumu dve menšie jaskyne na Ohništi (od Malužinej) s pracovnými názvami Ohnište 1 a 2. Tiež sme pomohli zamerať Jaskyňu na ceste za (ne)šťastím na Slepých mostoch, navštívili a preskúmali sme Jaskyňu pod hradom v Liptovskom Hrádku, Brestovskú jaskyňu v súvislosti so sprístupňovacími prácami. Jednu akciu sme venovali prieskumu Hybského kaňona.

 


V roku 2015 bolo na Slovensku zameraných 38 jaskýň: (Demänovská dolina) jaskyňa pod Stodôlkou, Jaskyňa v Sokole 10, 11, 12, 13, 14, Previs s mäkkou hlinou, Šípka v hrane Sokola, Jaskyňa s predsieňou a tromi ramenami, Hámrik, Dem. Poludnica 10, 14, 15, 16, 17, Krčahovo 4, 5, 6, 7, 8, Brloh na Krčahove (prac. názov), Siná 1, 2, 3, 4, 5, Jaskyňa pod cestou, polygón Jaskyne vo Veľkom Sokole. Tiež časti jaskyne Mieru, Slobody, Pustej, Štefanovej, Suchej a Okna. (iné lokality) polygón Mošnickej jaskyne, Beckovská jaskyňa, Sezamova jaskyňa, Jaskyňa v Mokrej dolinke, Čertova pec, Brada, Dúpnica, Ohnište 1 a 2, Slepé mosty.

 


Zahraničie
1. – 3. januára sme pôsobili v Kosovskom Radavci a jeho okolí. Zamerali sme Propast novoročních slibů a Jaskyňu marných nadějí, jaskyne okolo Radavca 1, 2 a 3. Objavili sme 130 m nových priestorov a celkovo zamerali 212 m.

 


Počas jari sme spolu s Čachtickými jaskyniarmi sa vypravili za poznaním do východného Francúzska, kde sme navštívili niekoľko veľmi zaujímavých, speleologických lokalít. Zhodou okolností sme boli svedkami jedných z najextrémnejších hydrologických situácií vôbec zaznamenaných, kedy známe vyvieračky masívu Vercors chrlili obrovské objemy vody z jaskýň a vytvárali tak nevšedné prírodné divadlo. Menej potešení boli obyvatelia týchto končín, ktorí museli bojovať so záplavami. Od Álp až po Calanques nás sprevádzala francúzska (i rodom slovenská) prívetivosť a prekrásna príroda. Vznikla tu myšlienka organizovania pravidelných, speleologicko-spoločenských výprav do tejto zeme.

 


Vzdelávacia, publikačná činnosť a iné
V lete sme spolupracovali na organizácii speleologického tábora pre deti z okolia Brna (Skalní duši), v troch samostatných výpravách sme navštívili jaskyňu Pustá, Okno a Mier. Podieľali sme sa na organizácii medzinárodnej konferencie v Rožňave a Aggteleku, počas ktorej sme navštívili banské diela Esztramos a Rákóczi barlang. Zúčastnili sme sa Speleofóra v Moravskom Krase, kde sme prezentovali novú mapu Demänovských jaskýň a navštívili niekoľko speleologických lokalít. Zúčastnili sme sa tiež Jaskyniarskeho týždňa vo Varíne. Pre členov OS Čachtice sme pripravili dvojdňový mapovací kurz.

 


Na Speleomítingu bol náš klub ocenený za objavy v spolupráci s Čachtickými jaskyniarmi v Jaskyni mieru. V roku 2015 sme aktívne participovali na zostavení monotematického, Liptovského čísla Spravodaja, ktorý vyšiel v navýšenom náklade 1300 ks a bol distribuovaný na všetky školy v Ružomberskom a Liptovsko-mikulášskom okrese. Boli publikované tieto články: 1/2015: Rozsiahla správa o činnosti klubu za rok 2014, 3/2015: Nad tabuľkami jaskýň Demänovskej doliny; 40 km v Demänovskom jaskynnom systéme; Siene pod dolinkou – nové objavy v Jaskyni mieru; O tom, ako sme otvorili druhý vchod do Štefanovej, Expedícia Demänovská dolina 2015; 4/2015: Podrobné mapovanie so sústavou DistoX a PDA s PocketTopo; Diskusia – praktická využiteľnosť meracích prístrojov DistoX v podmienkach na Slovensku; recenzia knihy P. Laučíka – Kultúrna dimenzia jaskýň an Slovensku 1; Myšlienky. Polemika o pustovníkoch, kultúrnych dimenziách jaskýňa a modernej spoločnosti. Krásy Slovenska 2015 a Turista 10/2015: Veľká Demänovská jaskyňa presiahla dĺžku 40 kilometrov. Mapa jaskyne Dúpnica bola publikovaná v knihe Divočina pod Salatínom.

 


Zhrnutie
V roku 2015 sme celkovo uskutočnili 165 terénnych akcií, prípravou technických riešení, pri spracovávaní údajov a kreslení máp jaskýň strávili ďalších približne 80 dní. Objavili sme 320 m jaskynných priestorov na Slovensku a 130 m v zahraničí. Zamerali sme 3489 m polygónov na Slovensku a 212 m zahraničí. DJS dosahuje k 31. 12. 2015 dĺžku 40 681 m s deniveláciou 196 m.

 


Spolupracovali sme s členmi mnohých jaskyniarskych klubov SSS (OS Čachtice, Speleoclub Nicolaus, JK Liptovský Trnovec, OS Liptovský Mikuláš, Speleodiver, JK Dubnica nad Váhom, JK Strážovské vrchy, OS Rimavská Sobota, Speleo Bratislava, SK Slovenský raj, OS Orava, JS Spišská Belá), česko-slovenským klubom Speleoaquanaut a Moravskými jaskyniarmi, poľskými klubmi STJ Kraków, ST Zakopane. Významná spolupráca bola so SSJ, ďalej SMOPaJ, UMB a SAV v Banskej Bystrici, JZS HZS a pyrotechnikmi HZS. Výraznou podporou nám boli aj naši noví členovia – čakatelia, záujemcovia o speleológiu či ľudia s dušou otvorenou pre nové poznatky a zážitky. Všetkým za vynikajúcu spoluprácu ďakujeme a tešíme sa na ďalšie príjemné chvíle spoločne strávené poznávaním, prácou či len tak, na poradách. Ďakujem tiež členom klubu za tohtoročné vynaložené úsilie, ktoré verím, že padne na úrodnú pôdu a prinesie nové poznatky a radosť zo spoločného diela.

Autor: Paľo Herich ml. - 2.2.2016, 13:00 <<< Späť


 .: diskusia k článku (0)

Tatrasoft
LYNX
MKB
DX Tech
UNIDOM
Adamsport
© 2007 Jaskyniarsky klub Demänovská Dolina, programovanie Daniel Pogač - DX Tech, grafika Juraj Bada, posledná aktualizácia: 30.11.2020, 10:05