Sobota, 19. Október 2019 a meniny má Kristián  


Meno:

Heslo:


 www.meteo.sk
 .: Návrat do Pekelného sifónu.

Návrat do Pekelného sifónu.
V októbri 2011 sme po úspešnom prekonaní Sifónu rešpektu v Pustej naplánovali potápačskú akciu do Pekelného sifónu Jaskyne slobody, kde pred 28.rokmi tragicky zahynul Vlado Žikeš.

Pekekný sifón bol po tejto tragickej udalosti navštívený len dvakrát a to v roku 1990 a 1991 potápači pod vedením J. Horského († 2009).  Ich pokus o prekonanie sifónu sa však nezdaril. Dosiahli hĺbku -21m a zaplávali do vzdialenosti 58 metrov od zanorenia do sifónu. Na druhý deň voda v jaskyni značne opadla a úzke časti sifónu sa zaplnili pieskom držaným tlakom vody. Ani opakovaná akcia o pol roka nepriniesla želateľný posun. Je zaujímavé, že podľa vyjadrenia Vlada Žikeša bola ním dosiahnutá hĺbka -27m a dĺžka okolo 80m, čo nesedelo s výsledkom potápania Horského tímu. Ďalších 21 rokov v sifóne nikto nebol. Medzičasom došlo k objaveniu 13 km Štefanovej jaskyne. Ofarbená voda z koncového jazera Jazerného dómu Štefanovky, vyšla po 2,5 hodinách putovania do 100 metrov vzdialeného Pekelného sifónu. Toto bol hlavný dôvod prečo sme opäť začali plánovať potápanie v Pekelňáku. Je rokmi odskúšané, že sa tu dá potápať s určitou mierou prieniku len na jar,  prípadne po veľkej vode, kedy dôjde k prepláchnutiu sifónu a jeho očisteniu od tekutých pieskov. V úplne ideálnych podmienkach čo sa týka vody a množstva tekutých pieskov absolvoval tento víkend dva sólové zostupy do sifónu D.Hutňan s dĺžkou zanorenia okolo 50 minút. Už pri prvom zostupe do sifónu v sobotu,  dosiahol miesto -27m, kde sa pravdepodobne najďalej dostal Vlado Žikeš a teda Horského tím nie. Toto by vysvetľovalo nezrovnalosť v hĺbke a dĺžke J.Horského a V.Žikeša.  Následne sa predral úžinou a dosiahol nové dno sifónu v hĺbke – 32 m a 1OO m vzdialenosťou od začiatku sifónu. Sifón je v týchto miestach vysoký sotva  40cm pri šírke 6 až 8m a len ťažko určiť ďalšie  pokračovanie. Druhé zanorenie  v nedeľu malo za ciel odstrojiť sifón od starých vodiacich šnúr a novú šnúru vyviazať tak, aby mohol potápač bezpečne trafiť zo sifónu aj pri maximálnom zakalení vody. Dano opäť zostúpil do -32 m na dno sifónu a vrátil sa s pocitom, že by to mohlo ísť ďalej. Cestou späť po dohode z predchádzajúceho dňa vynáša Vladov bubon s vodiacou šnúrou. Pre mňa to bola neopísateľná chvíľa, keď som po 28.rokoch bubon opäť držal v ruke. Oranžová farba šnúry sa ani po tak dlhom období nezmenila. Na bubne bola priviazaná aj šnúra J.Horského a tak sa mi obaja priatelia zjavili akoby to bolo včera, čo sme sa naposledy videli... Bubon sme opatrne zabalili do transporťáku a jeho cesta skončí v našom múzeu. http://www.speleodd.sk/mapy/Bubon.jpg

Ostatní suchozemskí jaskyniari trávili pekný víkend vynáškami 23 kg pažníc z Machnatej dolinky k novému vchodu do Pustej. Treba pochváliť všetkých, ale hlavne borcov ktorí vyniesli prudkým výstupom k sonde naraz aj tri kusy. Odmena za ich drinu ich čakala na speleodomci, kde sa varil výborný guláš a čapovala plzenská 12-tka.

Víkendová akcia nepriniesla možno aj trocha očakávaný prienik Pekelným sifónom.( to by ale bolo moc jednoduché...) Predsa len technika potápania v jaskyniach sa za posledných tridsať rokov podstatne zmenila a do sifónu sa zanoril jeden z najlepších jaskynných matadorov. Avšak sifón je naozaj komplikovane členitý s niekoľkými úžinami, tekutými pieskami  a silným protitlakom prúdiacej Demänovky. Dnes je poznanie tohto potápačského problému na novej méte -32m. Treba poďakovať Danovi a jeho celému českému  tímu za uskutočnenú akciu s vierou, že raz sa to možno podarí.

 

O akcii a viac foto je na: http://www.speleoaquanaut.cz/clanek-demanovska-tricatiny-a-cesko-slovensko-1-3-1-188

 

Fotografie z roku 1990 - v Pekelnom sifóne http://www.potapecikladno.cz/node/44

 

Dňa 23.mája 2012 pridaná správa z ponoru od D.Hutňana:

 

Pekelný sifón-19.5.2012  zaznamenal Daniel Hutňan

 

19.5. plánujeme po dohode s Janom Dzúrom ponor do Pekelného sifónu. K sifónu sa presúva skupina Janko Dzúr, Šuhaj, Ľubo Kokavec, Dano Hutňan, Míra Manhart, Radek Teichmann, Pavel Strnad. Povodný plán, že sa zanoríme vo dvojici Hutňan-Manhart zkrachoval na roztrhnutom zipse na Manhartovom suchom obleku, čo sme zistili pri obliekaní. Do sifónu sa zanoril Dano Hutňan sólo. Míra Manhart pomohol so strojením pred sifónom.

Priebeh ponoru 19.5.:

Po presune k sifónu mi Míra pomáha s dostrojením. Upevňujeme na postroj dve 6l fľaše. Vpravo, niekoľko metrov pred sifónom, je vyviazaná na stene Horského šnúra. Neviem, v akom stave bude pod vodou, preto už od začiatku použijem novú šnúru, odvíjanú z bubna. Sifón začína nízkou chodbou, ktorá sa postupne zvetšuje a zahýba mierne doprava. Až do hĺbky 20 metrov sifón postupne klesá. Cesta sem mi trvala 4,5 min. Je tu priestorná sienka, končiaca nízkou horizontálnou puklinou. V hĺbke 18,5 metra leží bubon Vlada Žikeša s namotanou žltou šnúrou. Niekoľkometrový kus šnúry smeruje von zo sifónu pri ľavom okraji chodby a stráca sa v piesku. Na pravej strane sienky je na kovovej tyčke vyviazaná Horského šnúra. Od tyčky pokračuje ešte asi 3 m dlhý kus, ktorý voľne končí v piesku. Horizontálna puklina má na ľavej strane trojuholníkové okno, za ktorým je vidieť v piesku zapichnutú tyčku bez šnúry. Miesto vyzerá zle prielezné a za ním nie je vidieť perspektívne pokračovanie. Puklina je vpravo od tohto okna prerušená a pokračuje asi po jednom metri. Asi dva metre sú neprielezné, výška 10-15 cm, v pravej časti sa priestor mierne zvyšuje a zdá sa, že to tadiaľto pustí. Pokračujem so svojou šnúrou, je nutné zaboriť hrudník a brucho do piesko-bahna na dne. Puklina je dlhá cca jeden meter.  Nasleduje krátky horizontálny, hodne kalivý  úsek. Chodba opäť klesá strmšie až do hĺbky 27 metrov. Tu sa nachádza miesto, ktoré pravdepodobne dosiahol Vlado. Cesta k nej mi trvala 9 min. Horizontálna puklina je široká asi 6 m. V celej šírke z pod nej vystreľuje prúdom vody hnaný hrubozrnný piesok. Vytvára dojem vriacej vody. Medzi ostrými britmi zo stropu a piesočným dnom je cca 15 cm, v pravej časti sa zdá puklina vyššia. Presúvam sa na pravú stranu a začínam rukou odsúvať piesok doľava. Vracia sa hneď spať, ale aspoň zisťujem, že dno je celkom poddajné i keď masu piesku nad puklinou drží len prúd vody. Po štyroch minútach hrabania sa odhodlávam úžinu prekonať. Hlavu na stranu a zaboriť brucho do piesku. Posuvnými pohybmi sa pomaly pretláčam cez otvor a dostávam sa do väčších priestorov. Dno stále klesá až do 30 m. Tu je na ľavej strane piesočná duna. Po jej preplávaní sa dostávam do uzavretej siene bez ďalšieho pokračovania. Vraciam sa a pokračujem mierne doprava. Šikmo uklonenou chodbičkou postupujem okolo skalnej steny po ľavej ruke do 32,2 m. Od začiatku ponoru ubehlo 16 min. Vzdialenosť od vstupu do sifónu je 100 m. Vpravo odo mňa je nízka puklina, ďalšie pokračovanie za ňou nevidím. Predo mnou sa za skalným výbežkom nachádza miesto, kde opäť varí piesok. Vystreľuje z otvoru, do ktorého nevidím. Otáčam sa a v hĺbke 31,3 metru vyväzujem na skalnom výbežku šnúru. Balím bubon a v slabej viditeľnosti začínam mapovať. Postup k pukline v hĺbke 26 metrov je bez problému. Prekonanie nepríjemnej pukliny mi zaberie 1,5 minúty. Pokračujem do hĺbky 20 m. Pohybujem sa v nulovej viditeľnosti, piesok je tu pokrytý jemným bahnom. Šnúra ma vedie do miest, cez ktoré sa nedá prejsť. V šírke 3m prehmatávam strop a dno a snažím sa nájsť miesto, ktorým som sa dostal sem. Po 4 minútach beznádejného snaženia sa rozhodujem vrátiť niekoľko metrov. Vo väčšom priestore je jasne viditeľný prúd viac vľavo. Nepúšťam šnúru z ruky, ale musím ju hodne napnúť, aby som sa dostal až k miestu, kadiaľ prúdi voda von. Nakoniec miesto prekonávam a som pri Vladovom bubne a Horského šnúre. Desať minút mi trvá, než dám do poriadku šnúru, ktorá zapadla do pukliny a pripravím si znovu mapovaciu tabuľku. Pri prechode cez úžinu som stratil tužku a ďalšia je zlomená. Vyťahujem nôž a strúham tužku pod vodou. Od začiatku ponoru uplynulo 40 minút a mám úplne zmrznuté ruky. Snažím sa zapisovať polygon i v nízkej viditeľnosti, ktorú som sám spôsobil pri prekonávaní reštrikcie. Na hladinu vystupujem bez dekompresnej zastávky po 48 minutach.

Základné údaje:

Dátum:19.5.2012

Maximálna hĺbka: 32,2 m

Doba ponoru: 48 minút

Graf ponoru: http://www.speleodd.sk/mapy/graf19512.pdf

 

Pekelný sifón-20.5.2012 – zaznamenal Daniel Hutňan

 

Ďalší deň sa pokúsime opäť preniknúť do Pekelného sifónu. Cieľom ponoru je upraviť vodiacu šnúru v sifóne tak, aby bola cesta na dno bezpečnejšia. V sifóne chcem nechať len jednu šnúru, vedúcu z hladiny na známy koniec sifónu, vyniesť zvyšky šnúry Horského i Vladov bubon, zanechaný v hĺbke 18,5 metra. Skupina je v rovnakom zložení ako predošlý deň, len Míru Manharta nahradil Martin Honeš a chýba Radek Teichmann. S prípravou pred sifónom pomáha Martin Honeš.

Po zanorení sa snažím cestou dole upravovať pozíciu vodiacej šnúry tak, aby som pri spiatočnej ceste mohol moju včerajšiu šnúru z hĺbky 18 metrov zbaliť. Za 6,5 minúty som v 18,5 metroch. Prerezávam šnúru a viažem  na Horského šnúru ďalej pokračujúci kus mojej zo včerajška. Dve kovové tyčky, ktoré tu nachádzam, používam na správne umiestnenie šnúry cez puklinu v 20 metroch. Pokračujem ďalej a za 14 minút od začiatku ponoru dosahujem hĺbku 27 metrov a ďalšie nepríjemné miesto. Tri minúty odhrabávam piesok na stranu a posuvnými pohybmi prekonávam úžinu. Dole na konci šnúry sa snažím nájsť bubon, ktorý som včera stratil. Nič tam nie je a moja snaha viedla opäť k poklesu viditeľnosti. Otáčam sa späť. Tentoraz mám trošku problémy s prekonaním pukliny v 27 metroch, ale na druhý pokus sa pretláčam. Do automatiky na krku sa dostáva piesok a automatika začína samovoľne dávať vzduch. Stačí pár stlačení vzduchovej sprchy a všetko zase funguje. Postupujem k úžine v hĺbke 20 metrov. Tentoraz vďaka kvalitnému vyviazaniu šnúry sa zdržím len minútu. Bez problému sa dostávam k Vladovmu bubnu i koncu Horského šnúry. Bubon je nefunkčný, bol vo vode 28 rokov. Navíjam naň zvyšok Vladovej, Horského a moju šnúru, vedúcu k hladine. Zastavujem sa na 5 minút v hĺbke 5 metrov. Včera som dekompresiu nedotiahol do konca, dnes pridávam, čo sa dá. Vynáram sa po 38 minútach. Cestou od sifónu k čakajúcim kamarátom vďaka ich dobrému zraku nachádzame včera stratený bubon.

 

Graf ponoru: http://www.speleodd.sk/mapy/graf20512.pdf

 

 

Musím poďakovať demanovcom za krásnu atmosferu i za možnosť podívať sa do magického Pekelného sifónu. Každý meter v ňom je nasiaknutý Žikešovým odkazom. Je obdivuhodné, čo v  čase a s technikou, ktorú mal k dispozícii dosiahol.

Dano

 

Autor: Jano Dzúr - 22.5.2012, 00:55 <<< Späť


 .: diskusia k článku (2)

Len aby sa nezabudlo
Každá akcia prináša aj nezabudnuteľné výroky. Tu je jeden z nich: "Tys mě chtěl upálit…" -posledné slová DrKozla Bobovi pred spaním.
Jano Dzúr | 22.5.2012, 15:30 | reagovať
Re: Len aby sa nezabudlo
No, musim sa priznat, ze mna viacej zaujal vyrok Jana Dzura. Ked si Mira Manhart a Radek Teichmann nabrali vodu z Demanovky, aby mali cestou do hor co pit, tak im chlapci vysvetlili, ze do potoka z kanalizacie prenikaju rozne svinstva. Jano iba sucho konstatoval: "Ked sa mozu v ohni valat, tak mozu aj sracky pit" Dano
Dan Hutňan | 23.5.2012, 15:09 | reagovať
Tatrasoft
LYNX
MKB
DX Tech
UNIDOM
Adamsport
© 2007 Jaskyniarsky klub Demänovská Dolina, programovanie Daniel Pogač - DX Tech, grafika Juraj Bada, posledná aktualizácia: 19.10.2019, 01:33