Niektoré momenty v jaskyniarstve často pripomínajú fragmenty až „archetypálnych“ dejov či situácií, ktoré sa človeku občas vynárajú v snoch ale sú aj neustále prítomné v podvedomí. V roku 2015 sa nám podarilo podľa (takéhoto) vzoru „kopanie v bubline“ (s ktorým majú viacerí jaskyniari skúsenosti) otvoriť nový vchod do Štefanovej a neskôr a podľa inakšieho vzoru sme koncom roku 2018 objavili Hornú (II.) úroveň Dračej jaskyne.

Na pracovné činnosti uplynulých rokov sme v roku 2018 nadviazali už tradične v Štefanovej, v Psích dierach, aj v Studni na Jame. V Chodbe radosti Pustej sme po rokoch zas aktivitu obnovili a na Sokole začali poznávať novú, veľkú jaskyňu ľavej strany Demänovskej doliny.

Koľko generácií jaskyniarov tam chodilo hľadať jaskyne? Veru za posledné storočie, odkedy sme sa zadívali na podzemné dutiny ako neznámy svet hodný aktívneho objavovania, asi všetky. Koľko ľudí hľadelo na tie bloky pod previsom? Ktovie, ale každopádne ich bolo vidieť až z údolia, v päte veľkého brala, hneď povyše radu jaskynných otvorov.

Prvá a najstaršia kostra plaza z časov ešte dávnejších dinosaurom sa na Slovensku našla v Demänovej. V jaskyni, ktorá už desať rokov nevídaným spôsobom dovoľuje svojim prieskumníkom prenikať stále do nových priestranstiev podzemia. V Eldoráde jaskyne Štefanovej, v miestach, ktoré nás pri objavoch očarili svojím drsným a fascinujúcim vzhľadom karbonátov korodovaných až „na kosť“, vertikálnymi studňami horskej jaskyne a predsa priamo pod dnom doliny, niekde len 10 metrov pod riečkou Demänovkou.

Objavovanie strateného sveta praveku Slovenska - plazy druhohôr

Uplynulý rok sme naše sily sústredili na viacero lokalít súčasne. Jarné týždne sa niesli v znamení objavu Chladivého dychu, počas zimnej expedície sa uskutočnilo množstvo samostatných akcií najmä do Psích dier, pracovali sme na Krčahove – Červenom, Štefanovej. Veľká jarná povodeň priniesla zaujímavé poznatky o hydrografii Demänovských jaskýň a zapríčinila desiatky prieskumných a následne i výkopových akcií.

Krásne prežitie Vianočných sviatkov, ako aj mnoho zaujímavých objavov v roku 2018 prajú demänovskí jaskyniari.

Počas leta sme sa hneď dvakrát vystúpili na hradisko Na Jame. Prv päť a neskôr dva dni na plošine boli sprevádzané veľmi príjemným počasím a priniesli ideálne pracovné tempo, kedy sme podstatne zvýšili efektivitu kopania a súčasne sme neboli vyčerpaní tak, ako po minulej, úvodnej výprave. V septembri sme už prišli na miesto s novými strojmi a rýchlosť práce asi zdvojnásobili. O dramatické momenty ani tento rok nebola núdza, práce tiež sprevádzali archeologické nálezy a na dne priepasti sa objavil prvý voľnejší priestor.

Vo štvrtok 31.8 2017 vyrážame ja – autor článku a Miňo Staroň do Bratislavy, kde máme v pláne pribrať Bohuša Horváta na cestu do Cortiny d´ Ampezo, aby sme obzreli pár zaistených ciest a krásu Talianskych Dolomitov.

Po vyše 8 mesiacoch sa opäť podario zorganizovať výpravu do odtokového sifónu Štefanovej za otázkou (najmä) možného prepojenia týchto systémov. Už niekoľko rokov vieme, že voda odtiaľto prúdi do Pekelného sifónu Chrámu slobody, cesta stopovaču trvala vtedy 2 hodiny. Na poslednej akcii v decembri 2016 sa Dano Hutňan zanoril do sifónu, dosiahol časti objavené Radkom Husákom v roku 2013 a nezdržiavajúc sa naväzovaním vodiacej šnúry mal dosť času si miesto prezrieť, kým ho nedobehol všezahaľujúci kal. Trochu bokom našiel úžinu, za ktorou sa javilo pokra

Večer 28. apríla 2017 kulminovala povodňová hladina Demänovky zanechajúc po sebe vyvrátené stromy, nové riečiská, zatopené chaty a strhnuté cesty... Niekedy koncom 70. rokov to bolo podobné, keď vypláchlo pstruhy z rybárne na odbočke do Pavčinej Lehoty až ich voda nechala napospas po lúkach v okolí. Storočná voda to asi nebola, veď kto z nás pamätá storočie, no posledné desaťročia istotne väčší prúd tu netiekol. A čo nám priniesla? Nuž predovšetkým poznatok, že krasová krajina sa veľmi, pomerne často a nárazovo mení.

prichádza už šiesty ročník Jaskyniarskeho leta organizovaného hlavne pre budúcich mladých jaskyniarov